Ministerstvo kultúry v decembri 2014 predložilo vláde Stratégiu rozvoja slovenskej kultúry na roky 2014-2020. Kritickú úvahu IKP ku Stratégii nájdete v samostatnom článku IKP. Akčný plán predstavuje rad opatrení umožňujúcich plnenie Stratégie. IKP bližšie analyzuje tieto konkrétne úlohy, aby sme si mohli vytvoriť predstavu, či ide o zmysluplné aktivity, alebo či sa podstata Stratégie nestratila pod byrokratickým nánosom opatrení a hromadou prázdnych floskúl. Kultúrna verejnosť tak získava kritický názor na Akčný plán, ktorý v siedmich strategických oblastiach chce minúť 383 miliónov eur behom nasledujúcich 3 rokov.
Prvá strategická oblasť Formovanie kultúrnych potrieb a dopytu po kultúre výchovou a vzdelávaním, 370 000 eur, 10 úloh. Napríklad taká koncepcia Centra detskej literatúry. Ak tomu správne rozumieme, Akčný plán nepredpokladá ustanovenie Centra, ale bude financovať napísanie koncepcie, ktorá sa v konečnom dôsledku nemusí zrealizovať podľa rakúskeho modelu metódy “Schubladisierung”. V každom prípade, písanie koncepcie krátkodobo zvýši zamestnanosť, spolu so zvýšením produkcie papierní v Ružomberku. Ale vzhľadom na to, že celá strategická oblasť má len pár stotisíc eur, ani si nik nevšimne, ako sa vytratia.
Druhá strategická oblasť Zachovanie a sprístupnenie kultúrneho dedičstva, 19,8 milióna eur, 13 úloh.
Napríklad desať miliónov eur na rekonštrukciu a modernizáciu objektov kultúrnych inštitúcií. Možno by bola namieste otázka, prečo sme na túto bohumilú úlohu nepoužili už prostriedky z OPIS-u 2, určené na obnovu infraštruktúry. Presnejšie, ak by sme vedeli, v akej hodnote bola obnovená infraštruktúra pamäťových a fondových inštitúcií z OPIS-u 2, mohli by sme sa dozvedieť, koľko ešte potrebujeme na dokončenie tejto úlohy. IKP na workshope k Akčnému plánu nesmelo poznamenal, že by zrejme bolo vhodnejšie aspoň preformulovať 5-miliónovú položku, určenú na financovanie “metodického usmernenia”, ktoré má vraj zabezpečiť bezbariérový prístup do kultúrnych pamiatok. Po nastalom zdesení došlo k preformulovaniu, takže vraj 5 miliónov nepôjde len na niekoľko strán toho usmernenia, ale dokonca aj na samotné stavebné úpravy. Hurá! Koľko stavebných úprav sa dá za túto sumu uskutočniť, ostáva v rovine snívania. Keď budú chcieť sprístupniť napríklad Spišský hrad…
Tretia strategická oblasť Systematická podpora pôvodnej umeleckej tvorby, 1,2 milióna eur, 8 úloh. Po niekoľkonásobnom prečítaní úloh sme nadobudli dojem, že si 1) Ministerstvo kultúry potrebuje zvýšiť rozpočet na úlohy, ktoré má štandardne plniť každé ministerstvo. Napríklad vytvárať podmienky na medzinárodnú umeleckú spoluprácu. Ale s domasedným ministrom a bez možnosti nahliadnuť do výsledkov početných ciest úradníkov MK SR do zahraničia s ich chabými jazykovými znalosťami, siahanie Ministerstva po 500 000 eur do svojej kasy považujeme za kauzu. Kam sa chcú ísť úradníci MK SR ešte pozrieť? Do Tádž Mahalu alebo do Bangkoku? Keď už boli v Číne… 2) Keďže podľa Rukoväti IKP na súčasnú živú modernú kultúru ide z verejných rozpočtov zarážajúcich 5 percent, považujeme rozpis úloh tejto strategickej oblasti za škandalózny.
Štvrtá strategická oblasť Nastavenie funkčného systému financovania v oblasti kultúry, 1,4 milióna eur, 10 úloh.
Najdôležitejšia pripomienka k tejto oblasti je, že všetky financie idú do rozpočtu MK SR.
Okrem úsmevného náčrtu, ani nie koncepcie, zákona o sponzoringu, ktorý tak či onak vypracuje Ministerstvo financií, má byť na naše prekvapenie vytvorený a podaný dokonca národný projekt na zreformovanie dotačného systému MK SR za 224 tisíc eur. My v IKP sme sa domnievali, že najprv by mali na Ministertve kultúry vedieť, ako by mal celý dotačný systém vyzerať a až potom vytvoriť dva fondy – Audiovizuálny fond a Fond pre umenie. Alebo že by si ministerstvo všimlo kritiku IKP? Ale znovu konštatujeme, že vzniknú papiere, papiere, papiere. Čo kedy by sme aspoň raz mali ministra, ktorý by sa s týmito koncepciami koncepčne ujal funkcie spolu s vypracovanými papiermi, tak, ako je to v kultúrnom svete zvykom.
Piata strategická oblasť Funkčný model využitia kreativity a kultúry v hospodárskom rozvoji Slovenska, 360 miliónov eur, 3 úlohy. Táto strategická oblasť predstavuje 94 % celej sumy Akčného plánu.
Podľa IKP tak Akčný plán stráca významnú časť definovanej obsahovej náplne. Nikto totiž v súčasnosti nemôže tušiť, na čo sa tieto horibilné sumy minú a či sa vôbec minú financie z IROP-u pre túto oblasť. Ako dokazuje centralizačná verejno-obstarávacia skúsenosť Ministerstva kultúry v minulosti, je celkom dobre možné, že sa dožijeme vzniku šikovnej kultúrno-kreatívnej garážovej firmy, ktorá si to celé privlastní. Obsah je zrejme druhoradý, pokiaľ za obsah nepovažujeme prázdne eurospíkové frázy plánu.
Šiesta strategická oblasť Systematická podpora výskumu v oblasti kultúry, 240 000 eur, 8 úloh
Aktualizovanie koncepcie, nastavenie sociologického výskumu, posilnenie kapacít, pripravenie materiálu, sprístupnenie databázy, analýza údajov – konečne niečo zaplatí aj Ministerstvo kultúry. Môžeme sa sporiť o to, či tieto prípravy analýz a výskumov nemali predchádzať už urobené zásadné rozhodnutia Ministerstva kultúry, ale IKP je vďačný, že niekto aspoň zosumarizoval (ďakujeme!), ktoré údaje potrebné pre kvalifikované rozhodnutia v rezorte kultúry nemáme a životne potrebujeme. A cez to všetko ministri a štátni úradníci rozhodnutia robili. Túto pasáž Akčného plánu preto považujeme za priamu reakciu na kritické pripomienky IKP. Ale kto tie výskumy bude skutočne robiť, to budeme s našou príslovečnou zvedavosťou sledovať.
Siedma strategická oblasť Kultúra ako spolutvorca obrazu štátu v zahraničí, 1,2 milióna eur, 8 úloh. Podľa úloh to zasa vyzerá len na strašenie cudzincov slovenským ľudovým ujúkaním a dupaním na recepciách, plus štedro rozdávané črpáky a hrozivo vyzerajúce valašky, ktoré pravdepodobne končia v koši spolu s pinzetami a vreckovými nožíkmi pred letiskovou kontrolou. Vzhľadom na to, že tím, ktorý pracoval na Ministerstve zahraničných vecí SR na vytvorení brandingu Slovenska, bol nemilosrdne rozpustený a o jeho osude nemáme žiadne správy a každá pracovná cesta, hoci len do 50 km vzdušnou čiarou vzdialeného Krakova, vyžaduje poníženú prosbu riaditeľov našich kultúrnych vlajkových lodí u pána ministra, staviame sa k všeobecne formulovaným a dávno známym úlohám mimoriadne skepticky. Máme síce ministra s dvoma M, ale Melina Mercouri to nie je.
Keď sme očistili Akčný plán od nič nehovoriacich slov, snových vízií, ktoré máme už od roku 1993, nepostihnuteľne nedefinovaných kultúrno-kreatívnych projektov, zostala nám suma asi 20 miliónov eur, ktorú sme schopní identifikovať a o ktorú sa asi bude môcť uchádzať výkonný sektor v oblasti kultúry – mimovládne organizácie. To rozhodne nevyvoláva dojem “akčnosti”. Pokiaľ si prerátame financie na štúdie, koncepcie a analýzy obvyklou ministerskou sadzbou, suma sa nám premenila na 10 tisíc strán papiera. Stačí letmý pohľad, aby sme mohli tvrdiť, že v dohľadnom čase, ak vôbec, budú splnené len tie ľahšie úlohy. Ak by sme to videli očami školáka z prvého stupňa, niečo v zmysle “narysujte si doma do zošita okraje”. To je hotové za pár minút – a zostane kopa času na všakovaké pestvá. V ministerských šuflíkoch čoskoro pribudnú ďalšie metodické usmernenia, návrhy modelov, stratégie, výskumné štúdie, náčrty konceptov zákonov, zásobníky projektov, koncepcie, zoznamy úloh, hodnotiace správy, návrhy projektov… samé veľkolepé slová, ktoré sme už čítali v niekoľkých návrhoch riešení po analýze mizerného stavu našej kultúrnej politiky. Vzniknú tak haldy papiera, najpravdepodobnejšie s opisom želaného stavu, nič viac. Zmena stavu totiž nehrozí.
O čom je teda Akčný plán?
O slovách. Skutočné a ťažšie úlohy s hmatateľnými výstupmi sú, samozrejme, naplánované až na roky 2016-2017, čiže ďaleko za volebným horizontom pána ministra a teda aj za horizontom zodpovednosti súčasného aparátu Ministerstva kultúry. Akčný plán je teda skôr popisom veľkej časti problémov a nesplnených úloh, ktoré mali byť už dávno hotové, a ak budeme veľmi kritickí, tak s nimi mal už v roku 2006 nastúpiť minister MM do svojho úradu.
IKP si je vedomý toho, že kto nič nerobí, ten nič nepokazí a zostáva milovaný. A kto propaguje istoty, nemôže presadzovať zmeny, tobôž nie reformy. Nemá predsa času, aby sa stretol so svojím kolegom zo školstva už v roku 2007 a dohodol spoločné projekty tak potrebné napríklad už len pre zmenu vyučovania kultúrnej histórie. Zdá sa, že aj v jednej strane je od človeka k človeku ďaleko. Preto IKP považuje Akčný plán za výzvu pre ďalších ministrov kultúry. Výzvu, ktorú im pripravil už pred vyše 10 rokmi štátny tajomník A. Zmeček. Jeho knihu návrhov, výskumov a analýz máme v knižnici. Zdá sa nám byť dokonca objemnejšia. Ale o tom, kto bude ministrom kultúry po roku 2016 a spácha rituálnu samovraždu presadením zmien v kultúrnom sektore, rozhodnú voliči v parlamentných voľbách 2016 a politická strana, ktorá pre tento politicky bezvýznamný sektor bude hľadať dobrovoľníka. Najlepšie niekoho s jamkami v lícach, ktoré mu zabezpečia všeobecnú obľúbenosť. V krátkosti povediac, ešte nie sme na Slovensku v situácii, aby sme mohli počítať s Jacquesom Langom (vygúglite si ho).
Tím IKP