Ako ďalej s výškovou budovou Slovenskej televízie v Bratislave

Kedysi pýcha modernej slovenskej architektúry zo 70-tych rokov, komplex budov Slovenskej televízie sa v súčasnosti stal ekonomickou a prevádzkovou príťažou štátu. Po 40 rokoch prevádzky stojí na prahu buď fyzikálneho zániku alebo dôslednej obnovy, môžeme povedať pamiatkovej obnovy, ktorá si vyžaduje zachovanie jej pôvodných architektonických kvalít a myšlienky Novej moderny. Prístupu a metóde obnovy budov z poslednej tretiny 20. storočia sa doposiaľ nevenovala žiadna pozornosť, je to téma, ktorá sa stane naliehavou, pokiaľ chceme zachovať vývojovú kontinuitu slovenskej architektúry a nechceme prísť o jej jeden celý časový úsek.

Pred výstavbou boli jednotlivé prevádzky televízie rozmiestnené v rámci celej Bratislavy. Vzhľadom k tomu, že nebolo možné zabezpečiť vhodné priestory pre televíznu technológiu a vysielanie. Materiálová, technická základňa televízie, to znamená televízne štúdiové, prenosové a vysielacie zariadenia nahradiť urýchlene novým zariadením .Na základe týchto skutočností  bola v roku 1965 vypísaná rozsiahla celoštátna súťaž na Československú televíziu v Bratislave. Tejto súťaže sa zúčastnil Ing.arch. Jozef Struhař a Ing.arch. Václav Čurilla. Veľmi náročná súťaž, ale nakoniec sa úspešnosť v súťaži dostavila. Získali I. cenu. Obrovská šanca pre autorov, ale s náročným koncom, tak sa dnes pozerá na toto zasnúbenie s televíziou Ing.arch. Jozef Struhař. Napriek tomu, že to bolo v období tvrdej prefabrikácie , autori si dovolili navrhovať a vyprojektovať železobetónovú a oceľovú budovu. Areál dnešnej Slovenskej televízie postavili podľa víťazného súťažného návrhu z polovice šesťdesiatych rokov. Celý komplex zaberá plochu pravidelného trojuholníka a jeho jednotlivé objekty dostavovali postupne. Dominantou je dvadsaťdeväť podlažná + 2 podzemné podlažia budova tvorby programov, ktorá bola dlhší čas najvyššou 109,0 m stavbou v Československu. Budova má vnútorné jadro, v ktorom sú sústredené všetky vertikálne komunikácie vrátane vedení, technické aj hygienické zariadenia. Ostatná pôdorysná plocha tak ostáva voľná a umožňuje variabilné usporiadanie priestorov na jednotlivých podlažiach. Nosné betónové jadro tejto oceľovej konštrukcie doplňujú štyri obvodové železobetónové výstužné steny, ktoré sa uplatňujú aj v architektonickom výraze stavby. Budova tvorby programov vybavili na svoju dobu špičkovou technológiou a štýlovým interiérom z produkcie bratislavských umeleckých remesiel.

Generálne riešenie TVS poskytuje žiadanú veľkorysú možnosť variability riešenia v ďalšom vývoji podľa prevádzkových, konštruktívnych  a architektonických požiadaviek. Budova bola progresívne riešená po konštrukčnej stránke so zaujímavým vnútorným priestorom vstupnej haly. Odkaz dnešnej situácii je jednoznačný, bývalá budova tvorby programu môže po prijateľnej obnove slúžiť v plnom rozsahu ako administratívna, bytová, hotelová budova. Alebo aj pre zmiešanú funkciu. Výrazové prvky architektonickej výškovej budovy: šikmé železobetónové steny, ukončenie výškovej budovy, dávajú modernosť budove aj dnes. Môžeme konštatovať, že aj po 40 rokoch sa výšková budova zaraďuje na popredné miesto výškových budov na Slovensku.

Záverom na základe uvedeného je nutné vykonať jedno z navrhnutých riešení, aby takáto budova slúžila aj naďalej našej spoločnosti. Autonómia obnovy budovy, ktoréhokoľvek načrtnutého riešenia je zabezpečená v plnom rozsahu v rámci celého jestvujúceho komplexu dnešnej televízie. Oddelením výškovej budovy, vstupnej haly a garáží získavame samostatný kompozičný súbor s možnosťou riešenia samostatných vstupov, bez narušenia prevádzky Televízneho centra.

1965 – súťaž
1968 – 1975 realizácia (výšková budova)
1975 – Cena zväzu slovenských architektov – terajšia Jurkovičova cena za dielo architektonickej tvorby

Ing. Arch. Petra Struhařová