Ako si Slováci v slobodnejších 60. rokoch predstavovali kultúrny stánok s názvom Slovenská národná knižnica

Preboha, akým vírusom megalománie bola postihnutá dvojica architektov Dušan Kuzma a Anton Cimmerman a tí čo vybrali ich návrh, keď vymýšľali konštrukciu a tvar SNK v Martine? Vraj taká bola doba. Megalomanské SND, megalomanský SRo, megalomanská STV, a k tomu Most SNP v Bratislave. A možno sú na vine tie 60. roky, kedy sa nakrátko otvorili možnosti uvidieť, kadiaľ sa uberá svetová architektúra, len bez možnosti ísť študovať ku Corbussierovi a podobným architektonickým celebritám. A naša slovenská modernistická architektúra sa im málila. Takže to, čo uvidíte, keď prejdete od pomerne skromného a funkčného národného cintorína, popri pragmatickej “slovenskej” budove Národného múzea, je obrovské schodište s monumentálnou betónovou plochou pred budovou, ale ako to už vtedy bolo zvykom, len minimálnymi možnosťami zaparkovať.

Budova SNK má v pôdoryse tvar osmičky s dvomi átriami, viac-menej nefunkčnými, a stredovú výškovú časť, ako stoporený symbol slovenskej kultúry. Kým napríklad takí Nóri alebo Maďari si knihy držia skôr pri zemi alebo ešte lepšie pod ňou v ľahko klimatizovateľných priestoroch, my, Slováci sme hrdo depozit kníh umiestnili pekne do výšky a rovno na južné slniečko. Nech je teplo a veľa svetla, pokiaľ možno aj dostatok múch, ktoré ako múmie odpočívajú pred oknami depozitu. Efektné svetlolamy sa zvonku márne snažia tlmiť devastujúci účinok slnka na kvalitu papiera. Hlavná budova je 42 metrov vysoká a pritom je na kopci. Jediným vysvetlením je, že sa autori obávali veľkej prívalovej vlny z pretrhnutej Oravskej priehrady, alebo Liptovskej Mary, či azda obidvoch naraz. Architektonicky zaujímavé svetlolamy začal z jednej strany akýsi optimista natierať iným odtieňom sivej, no asi v štvrtine mu došla farba, a tak nepokračoval. Dodnes. Ak neveríte, je to celkom dobre vidieť aj na každej pohľadnici z Martina.

Ani čiastočné rekonštrukcie neodstránili zásadnú nepredvídavosť autorov tohto kultúrneho počinu. To znamená, že knižnica dodnes nie je plne prispôsobená ani knihovníkom, ani chemikom a konzervátorom, a nakoniec ani návštevníkom. SNK svojou odľahlosťou a vizuálnou neprístupnosťou sa nemá šancu stať hojne navštevovaným kultúrnym stánkom a zdrojom prístupných informácií. Takže aj keby osadenstvo akokoľvek chcelo, nemôže plnohodnotne slúžiť nielen martinskej, ale ani slovenskej kultúrnej verejnosti. Jediné, čo možno skutočne kvitovať, je nádherný výhľad na okolité hory, ktorý si môžu vychutnávať archivári, pracujúci v depozite na 13. poschodí. Vyššieho miesta totiž v Martine niet, teda pokiaľ sa vám nechce štverať na teplárenský komín.

Mgr. Martin Katuščák, PhD.