Anketa

Opýtali sme sa niekoľkých ľudí z oblastí podľa nás súvisiacich s kultúrou na ich názor. Otázka znela:

 

Cítite sa byť súčasťou kultúry a čo vám v dnešnom ponímaní kultúry na Slovensku chýba?

 

Byť členkou predsedníctva spolku Živena a viesť MO je pre mňa cťou i záväzkom zároveň. Viem, že som pokračovateľkou myšlienok, ktoré už 150 rokov implementujú ženy do spoločenského a politického života tejto krajiny. Práve umenie a kultúra sú priestorom, kde je možné neustále pripomínať potrebu presadzovania rovnosti práv a príležitostí, odbúravanie predsudkov a vnášanie ženského princípu. Prostredníctvom organizovania kultúrno-spoločenských podujatí sa snažím nielen zachovávať odkaz odvážnych a uvedomelých žien našich kultúrnych dejín, ale najmä reagovať na aktuálne výzvy, ktoré prinášajú tieto turbulentné časy. Žiaľ, nemám pocit, že súčasná spoločenská situácia vytvára priestor na presadzovanie ženského myslenia, názorov a postojov v kultúrnej či politickej oblasti.

Mgr. Renáta Taligová, Miestny odbor Živeny, Banská Štiavnica

Som súčasťou jednoznačne, teda profesne ako antikvár, propagátor literatúry a čítania, motivátor pozitívneho vzťahu ku knihám. Samozrejme aj osobnostne, ľudsky, ako autor, interpret, rozprávkár, teda aktívny tvorca, ale aj ako konzument, prijímateľ – divadlo, výtvarné umenie, čítanie, architektúra, film. K tomuto všetkému potom patrí aj spôsob vyjadrovania navonok a tým nemyslím umeleckú výpoveď, ale bežný ľudský kontakt, ten každodenný na slušnej úrovni. Čo mi chýba? Istým spôsobom si vystačím sám, ale všeobecne by som odporúčal umenie s porozumením. Čosi ako je čítanie s porozumením, teda nie bezducho. Na to treba kvalitných lektorov, ktorí vedia podať výklad ako zaujímavé informácie, ale potom so všetkým ďalej pracovať, dávať otázky, vysvetľovať, robiť z výkladu istý príbeh. Školy by mali mať aspoň päť dní na dobre pripravené návštevy múzeí, galérií, divadla, pamätných miest, či objektov aspoň v okolí a tiež s príbehom.

Jano Cíger z Mädokýša

Kultúra je pre mňa nielen dedičstvo, ale aj posolstvo, nádej a sila. Rozhranie, ktoré otužuje ducha, dvíha myseľ a posilňuje čnosti. Kultúra je fenomén, ktorý ľudí spája, formuje, tmelí, povzbudzuje. Bez kultúry, ako ju chápeme v našom stredoeuróskom kontexte civilizácie, človek tápe, je akosi okyptený. Kultúra dáva nadhľad, dovoľuje vzlietnuť, dívať sa očami „zhora”, rozbíja predsudky, dáva silu, ktorá sa čerpá z najvnútornejších pocitov, posilňuje vzťahy, dáva rásť dobru, nádhere, ktorá je odozvou raja a predchuťou neba.

Od malička som bol vedený ku kultúrnemu prežívaniu celého roka. Chýba mi napríklad ľudové divadlo, ktoré sa hrávalo v našich obciach počas zimných večerov, širšie povedomie a s tým spojené nebojácne, láskavé a dobrosrdečné zanietenie pre posolstvo kultúry, vrúcna túžba byť sprostredkovateľom kultúrneho rastu nehynúceho posolstva dobra a lásky.

Som vďačný všetkým, ktorí nesmierne milujú našu kultúru a ju s nevšednou láskou rozvíjajú.

 

Ľudovít Frindt, kňaz

 

Cítite sa byť súčasťou kultúry a čo vám v dnešnom ponímaní kultúry na Slovensku chýba?

Astronómia patrí medzi najstaršie vedné disciplíny, ktorá v sebe zahŕňa kultúrny vývoj civilizácie, dá sa povedať od jej formovania. Sledovanie hviezd bolo už  v dávnej minulosti nielen estetickým zážitkom, ale aj prostriedkom pre rozvoj civilizácie. Štúdiom dejín astronómie (názvoslovie súhvezdí, orientácia megalitických stavieb, riadenie poľnohospodárstva pozorovaním hviezd a pod.) je možné zmapovať postupný rozvoj kultúry a celkovo civilizácie. Astronómia podnecovala technický rozvoj a stála aj pri zrode modernej technickej civilizácie. Týmto spôsobom ju možno chápať ako nositeľa kultúrneho dedičstva.

Fascinácia človeka cudzími svetmi primäla astronómov pouvažovať aj nad sprístupnením abstraktného jazyka vedy bežným ľuďom. Takto vznikli planetáriá, verejnosti prístupné hvezdárne, popularizačné vedecké centrá, kde sa návštevníci môžu dozvedieť informácie o tom ako funguje veda, sami si vyskúšať niektoré z vedeckých postupov (verejné pozorovania, interaktívne pomôcky), poprípade si pozrieť relaxačný program pod umelou oblohou. Astronómia dokáže ponúknuť podobný kultúrny zážitok ako divadlá alebo kiná s akcentom na vedu.

Astronómia je súčasťou kultúry aj keď ju radíme skôr medzi jej menšinové oblasti. Za rok 2017 absolvovalo programy v astronomických zariadeniach na Slovensku približne 170 tisíc návštevníkov a ďalšie desiatky tisíc návštevníkov absolvovalo doplnkové programy ponúkané astronomickými zariadeniami mimo ich pracovísk.

Z pohľadu astronóma môžem vyjadriť potešenie, že sa astronómia na Slovensku etablovala nielen ako vedecká disciplína, ale aj širšia kultúrna entita. Ako všetci v kultúrnej branži by sme sa mohli posťažovať na finančné ťažkosti pri správe majetku, nedostatočné financie na činnosť, ale tu radšej hľadáme spôsoby ako zdokonaliť našu ponuku verejnosti s tým čo máme k dispozícii a maximálne využiť to čím nám môže prispieť štát prostredníctvom MK SR.

Mgr. Marián Vidovenec, generálny riaditeľ Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove