Anketa, čo by ľudia pridali do volebných programov z oblasti kultúry, medzi profesionálmi

Moja odpoveď môže byť pomerne insitná, keďže sa necítim byť zatiaľ úplne doma v legislatívnych otázkach kultúrnych politík.  Ale každopádne si myslím, že by tam malo byť jasné, ČO kultúra znamená pre štát, že je jeho podstatou a tým pádom PREČO ju treba podporiť. No a samozrejme AKO. Jednou z kľúčových oblastí je určite podpora štátom nezriaďovaných inštitúcií transparentnými metódami financovania, zvýšenie finančného objemu do tejto oblasti, decentralizácia moci v pozícii toho, kto financie rozdeľuje (naopak – výber prostredníctvom odborníkov, nie politicky viazaných inštitúcii) a zároveň podpora nielen projektových zámerov, ale mechanizmus podpory samotných inštitúcii a ich prevádzky.

A áno  – program politických strán v oblasti kultúry je zúfalý. Je tam vidieť absolútne nepochopenie úlohy kultúry v živote jednotlivca, ale i národa.

Dana Kleinert, Slovak Arts Council

Téma kultúry ako širšieho konceptu, podľa latinského koreňa slova, ktoré pôvodne znamenalo kultivovať, obrábať pôdu, by mala byť prítomná v programovom vyhlásení akejkoľvek vlády automaticky. Dotýka sa totiž všetkých relevantných oblastí života: spoločenskej stability, kvality života, udržateľného rozvoja, znalostnej spoločnosti a – ako povedal klasik – je tým, čo nás definuje a odlišuje od zvierat.

 

Zuzana Duchová, Kultúrny kontaktný bod

V prvom rade by sa mala zmeniť kultúra správania sa, kultúra komunikácie. Mali by sme začať chápať, že kultúra nie je len umenie. Hoci aj ono výrazne a významne kultivuje medziľudské vzťahy, kultivuje spoločnosť. Rodina, škola, tam sú základy toho, čo neskôr môže literatúra, hudba, tanec, výtvarná tvorba, filmové, divadelné a tiež športové umenie zušľachťovať a robiť človeka lepším, kreatívnejším. Pre seba aj pre spoločnosť hodnotnejším. A spoločnosť takto pripravených, inteligentných a kultivovaných ľudí je silná po každej stránke. Je produktívnejšia. Zdravo a oprávnene sebavedomá. Preto by mali byť po voľbách navýšené aj investície do kultúry. Profesionálnej aj amatérskej, regionálnej. Aspoň na úroveň z roku 1993. Asi až potom pochopíme slogan „NA KULTÚRU SA NEDOPLÁCA! DOPLÁCA SA NA NEKULTÚRNOSŤ“

 Ján Greššo, divadelník