Architektúra z lásky

Bojnický zámok, balíček plný očiam lahodiaceho gotického slohu s prvkami rannej talianskej renesancie, inšpirovaný gotickými hradmi z údolia rieky Loire, pápežským palácom v Avignone a tirolskými hradmi aj dnes láka všetky svadobné páry z okolia. Architektom jeho neogotickej prestavby bol Jozef Hubert, ale stal sa zjavne iba nástrojom v rukách svojho zákazníka, Jána XVI. Františka – grófa Pálffyho. Pálffy kreslil, navrhoval a riadil všetky práce. Prečo? Samozrejme, chcel zanechať seba v tomto veľdiele a aj ho ponúknuť po svojej smrti verejnosti, ako zdokumentoval v testamente. Ale ako sa vraví, za všetkým hľadaj ženu. Povesti hovoria o istej pôvabnej francúzskej komtese de Jeanville. Jej apík nádejného zaťa, grófa Pálffyho z príliš exotického horného Uhorska, vystríhal, že dcérinu ruku dostane len vtedy, keď sa jeho sídlo bude aspoň trochu podobať na doterajší komteskin domov. A tak zamilovaný Pálffy investoval, prerábal a staval svoj romantický zámok v očakávaní naplnenej hlbokej lásky. Táto lovestory, bohužiaľ, nemá šťastný koniec. Keď bol Pálffy ako-tak spokojný so vzhľadom zámku, dozvedel sa, že jeho láska od brehov Loiry sa už dávno vydala… . A tak pre nás a naše zamilované dvojice zostal romantický zámok a navždy smútiaci gróf, slziaci zo svojho podzemného sarkofágu. Ktovie, či sa zo záhrobia dozvedel, ako sa dedičia zachovali k jeho odkazu? Cez to všetko veľkolepý zlatom zdobený strop v sobášnej sieni nám bude navždy pripomínať, ako má vyzerať architektúra zrodená láskou.

Pri príležitosti 700. výročia narodenia Karla IV., veľkého budovateľa, českého panovníka a rímskeho kráľa, nemôžeme zabudnúť na jeho stavebné počiny pre jeho lásku. Taká  rekonštrukcia kráľovského paláca na Pražskom hrade. Inšpiráciou mu bolo sídlo francúzskeho kráľa, kde vyrastal. S rekonštrukciou sa veľmi ponáhľal. Chcel ju stihnúť do príchodu svojej manželky Blanky z Valois. Ďalšia Francúzska. Hovorí sa, že sa s jej návštevou prepočítal, lebo Blanka so svojim sprievodom prišla o mesiac skôr. Palác ešte nebol dostavaný, našťastie, na manželskom šťastí sa táto drobnosť neprejavila. Žili spolu šťastne ďalších 14 rokov. Blanka porodila Karlovi dve dcéry a pôvodne politický zväzok sa premenil na láskyplné manželstvo. Blanka dielo svojho manžela neopustila ani po smrti a dosiaľ sú obaja pochovaní v chráme sv. Víta na jednom z najromantickejších miest pražskej Hradčianskej scenérie. Aj vďaka tejto architektúre plnej lásky má dodnes Praha nálepku romantického mesta.

Preto sa nikto nemôže čudovať, že súčasné svadobné páry nebojujú o možnosť zosobášiť sa v tak neromantických budovách, ako Slovenské národné divadlo, alebo Istropolis.

Mgr. art. Jana Javorská, ArtD.