Nástup novej kultúrnej politiky ako program novej politickej generácie?

Pohľad Inštitútu pre kultúrnu politiku na programy kultúrnej politiky vo volebnej kampani 2020

Zatiaľ sa v Inštitúte pre kultúrnu politiku nevieme rozhodnúť, či máme kričať Hossana, alebo zachovať umiernenosť. Faktom ale je, že hoci politické postoje jednotlivých aktérov voči kultúre (bez jej definovania) ju odsúvajú na posledné stránky ich programov, niektoré jej body dokazujú znalosť terénu a dokonca aj schopnosť kritickej analýzy doterajšieho stavu, čo oceňujeme.

Pokračovať v čítaní

MemoGym: Posilňovňa európskej pamäti

Populárno-vzdelávací projektu na posilňovanie historickej pamäti v duchu európskych hodnôt, zameraný najmä na atraktívnosť spôsobu komunikácie s mladým publikom. Interaktívna výstava bábok v životnej veľkosti, ktoré predstavujú šesť slovenských osobností, ktoré svojím celoživotným postojom a prácou uchovávali a kultivovali demokratické európske hodnoty a orientáciu na vyspelé demokratické európske štáty.

Pokračovať v čítaní

Je desať rokov v kresle ministra kultúry dosť alebo málo?

Kritický pohľad na obdobie úradovania M. Maďariča v rokoch 2006-10, 2012-2018

25 rokov samostatnosti riadenia slovenskej kultúry priam provokuje konečne sa zamyslieť, kam sme sa v kultúrnej politike posunuli a čo sme vytesnili z našich očakávaní. Pravdou je, že z ôsmich ministrov po roku 1989 ani jeden nenastupoval s prepracovaným originálnym programom svojho videnia kultúrnej politiky. Reagovali na momentálne potreby rezortu, na požiadavky z európskej úrovne, na naliehanie umeleckej obce, a to bolo asi aj dôvodom, prečo ani jeden z nich neurobil po odchode z kresla ministra odpočet svojich činov a kriticky sa nepostavil k svojim výsledkom. Pokračovať v čítaní

Kultúra voľby nevyhráva

Osud slovenskej kultúry vo volebných programoch slovenských politických strán

V prieskumoch verejnej mienky sa úroveň podpory kultúry a tým pádom jej význam dostáva pravidelne na koniec všetkých žiadostí, ktoré národ slovenský vyslovuje. Je to v príkrom rozpore s tým, čo by kultúra v tom najširšom slova zmysle – teda jej symboly, základné kultúrne kódy, všeobecne prijaté mýty a rozprávky – mala znamenať v živote našej spoločnosti.

Pokračovať v čítaní

Slovenský štátny rozpočet na kultúru v analýze IKP

Tak ako každý rok začiatkom novembra sa začal boj o verejné financie pre ministerstvá slovenskej vlády. Rokovanie v parlamente malo vzbudzovať oprávnenú zvedavosť aj obavy všetkých tých, ktorí sú od výšky verejných subvencií závislí. Bohužiaľ, v IKP musíme konštatovať, že aj tento rok sa opakoval tradičný scenár a kultúrna a umelecká pospolitosť bude reagovať na toto rozdeľovanie až vtedy, keď sa to začne každého z nich osobitne dotýkať. Preto sme sa rozhodli, že predbehneme tradíciu a umožníme vám nahliadnuť do zákutí a komôr rozpočtu MK SR ešte pred svätým Mikulášom. Pokračovať v čítaní

“Predsedníctvo bude realizované”

Už pri vstupe do EÚ v roku 2004 sme tušili, že dovtedajší systém exkluzívneho predsedníctva jedného členského štátu sa zmení. Že vzniknú “trojky” – teda tri členské štáty, ktoré musia spolupracovať a nadväzovať na seba, čo znamená aj zvýšenú kontrolu nad samovôľou a nekompetentnosťou predsedníctva nových členských štátov EÚ.

Pokračovať v čítaní

Kultúra, vzdelávanie a cibuľa na masti

Vari nikto už dnes nemá pocit, žeby slová „kultúra“ a „vzdelávanie“ rezonovali v spoločnosti tak ako kedysi. Akoby dnes viac rezonovali slová ako „recepty“. Pohľad do nasledujúceho grafu google trends potvrdzuje, že nejde o pocit, ale o fakt. Červená krivka (frekvencia vyhľadávania slova kultúra na googli) a modrá krivka (vzdelávanie) výrazne a čoraz viac zaostávajú za žltou krivkou (frekvenciou vyhľadávania slova „recepty“). Pokračovať v čítaní

Premeny a konštanty jednej urbánnej skúsenosti

Vstup do nášho hlavného mesta po niektorej z diaľnic prináša neprehliadnuteľné ukážky pôsobenia veľkých procesov, akými v súčasnosti prechádzajú urbánne aglomerácie na celom svete. Komplexy obchodných centier, skladov a parkovísk, ktoré tu lemujú okraje cesty, by sa mohli  nachádzať na predmestiach Viedne, Ríma alebo Paríža. Na obzore nám satelitné mestečká, zahryzávajúce sa do karpatských lesov, názorne predvádzajú účinky suburbanizácie: aj v tomto meste sa stráca niekdajší vzťah medzi centrom a perifériou, aj Bratislava sa decentralizuje a postupne premieňa na komplex voľne prepojených aglomerácií. Napokon, najvýraznejším prejavom procesov, aké nášmu hlavnému mestu vtlačili jeho súčasnú podobu, je prúd aut, autobusov a kamiónov, uprostred ktorého do neho vstupujeme a prechádzame ním: je to jedno z mnohých miest, ktoré sa stali súborom prúdov prebiehajúcich po regulovaných komunikačných trasách.   Pokračovať v čítaní

Kultúrna politika ako prameň národnej kultúry

Kultúra je základom Európy, všetci dookola opakujú. Bez kultúry nie je možné náš starý kontinent pochopiť. V skutočnosti sa však Európania bavia o menových systémoch, nezamestnanosti, nových technológiách, prisťahovalectve a vlastnej bezpečnosti. Kultúra zostáva len pre výstavy, festivaly a turizmus. Európa naozaj od roku 1989 úzko spolupracovala v len oblasti hospodárstva, dopravy, prírodných vied a technológií. Tieto otázky sa aj dnes zdajú byť naliehavejšie ako definovanie úlohy humanitných vied a kultúry – zoči-voči napríklad otázkam bezpečnosti v Európe. Pokračovať v čítaní