Kultúra voľby nevyhráva

Osud slovenskej kultúry vo volebných programoch slovenských politických strán

V prieskumoch verejnej mienky sa úroveň podpory kultúry a tým pádom jej význam dostáva pravidelne na koniec všetkých žiadostí, ktoré národ slovenský vyslovuje. Je to v príkrom rozpore s tým, čo by kultúra v tom najširšom slova zmysle – teda jej symboly, základné kultúrne kódy, všeobecne prijaté mýty a rozprávky – mala znamenať v živote našej spoločnosti.

Pokračovať v čítaní

Slovenský štátny rozpočet na kultúru v analýze IKP

Tak ako každý rok začiatkom novembra sa začal boj o verejné financie pre ministerstvá slovenskej vlády. Rokovanie v parlamente malo vzbudzovať oprávnenú zvedavosť aj obavy všetkých tých, ktorí sú od výšky verejných subvencií závislí. Bohužiaľ, v IKP musíme konštatovať, že aj tento rok sa opakoval tradičný scenár a kultúrna a umelecká pospolitosť bude reagovať na toto rozdeľovanie až vtedy, keď sa to začne každého z nich osobitne dotýkať. Preto sme sa rozhodli, že predbehneme tradíciu a umožníme vám nahliadnuť do zákutí a komôr rozpočtu MK SR ešte pred svätým Mikulášom. Pokračovať v čítaní

“Predsedníctvo bude realizované”

Už pri vstupe do EÚ v roku 2004 sme tušili, že dovtedajší systém exkluzívneho predsedníctva jedného členského štátu sa zmení. Že vzniknú “trojky” – teda tri členské štáty, ktoré musia spolupracovať a nadväzovať na seba, čo znamená aj zvýšenú kontrolu nad samovôľou a nekompetentnosťou predsedníctva nových členských štátov EÚ.

Pokračovať v čítaní

Kultúra, vzdelávanie a cibuľa na masti

Vari nikto už dnes nemá pocit, žeby slová „kultúra“ a „vzdelávanie“ rezonovali v spoločnosti tak ako kedysi. Akoby dnes viac rezonovali slová ako „recepty“. Pohľad do nasledujúceho grafu google trends potvrdzuje, že nejde o pocit, ale o fakt. Červená krivka (frekvencia vyhľadávania slova kultúra na googli) a modrá krivka (vzdelávanie) výrazne a čoraz viac zaostávajú za žltou krivkou (frekvenciou vyhľadávania slova „recepty“). Pokračovať v čítaní

Premeny a konštanty jednej urbánnej skúsenosti

Vstup do nášho hlavného mesta po niektorej z diaľnic prináša neprehliadnuteľné ukážky pôsobenia veľkých procesov, akými v súčasnosti prechádzajú urbánne aglomerácie na celom svete. Komplexy obchodných centier, skladov a parkovísk, ktoré tu lemujú okraje cesty, by sa mohli  nachádzať na predmestiach Viedne, Ríma alebo Paríža. Na obzore nám satelitné mestečká, zahryzávajúce sa do karpatských lesov, názorne predvádzajú účinky suburbanizácie: aj v tomto meste sa stráca niekdajší vzťah medzi centrom a perifériou, aj Bratislava sa decentralizuje a postupne premieňa na komplex voľne prepojených aglomerácií. Napokon, najvýraznejším prejavom procesov, aké nášmu hlavnému mestu vtlačili jeho súčasnú podobu, je prúd aut, autobusov a kamiónov, uprostred ktorého do neho vstupujeme a prechádzame ním: je to jedno z mnohých miest, ktoré sa stali súborom prúdov prebiehajúcich po regulovaných komunikačných trasách.   Pokračovať v čítaní

Kultúrna politika ako prameň národnej kultúry

Kultúra je základom Európy, všetci dookola opakujú. Bez kultúry nie je možné náš starý kontinent pochopiť. V skutočnosti sa však Európania bavia o menových systémoch, nezamestnanosti, nových technológiách, prisťahovalectve a vlastnej bezpečnosti. Kultúra zostáva len pre výstavy, festivaly a turizmus. Európa naozaj od roku 1989 úzko spolupracovala v len oblasti hospodárstva, dopravy, prírodných vied a technológií. Tieto otázky sa aj dnes zdajú byť naliehavejšie ako definovanie úlohy humanitných vied a kultúry – zoči-voči napríklad otázkam bezpečnosti v Európe. Pokračovať v čítaní

Aktuálna ponuka práce: osobnosť kultúry

Vstupom štátov strednej Európy do Európskej únie sme prešli cestou síce tŕnistou, ale veľmi potrebnou na to, aby sme sa mohli včleniť do hospodárskeho a právneho priestoru s 500 miliónmi obyvateľov. Harmonizovali sme legislatívu, upravovali sme podmienky fungovania veľkých i malých podnikov, prispôsobovali sme pravidlá importu a exportu, ktoré vyžadoval náš prístupový proces. Každý z nás pritom prešiel inou cestou, hoci sme v minulosti patrili spolu do sovietskej sféry vplyvu. Poľnohospodárstvo Maďarska sa nerovnalo slovenskému a tobôž nie nemeckému, autorské práva, licencie, štatistiky i riadenie podnikov v Čechách sa nerovnali tomu v Poľsku. Celá infraštruktúra, na ktorej stojí ekonomická a finančná sila každého štátu, podliehala siahodlhým zmenám a my sme sa museli prispôsobiť. Pokračovať v čítaní

Prečo chceme, aby sme boli slávni?

Koncom deväťdesiatych rokov bol nitriansky režisér Karol Spišák na divadelnom festivale v zahraničí. Stretol sa so skupinou kultúrnych pracovníkov danej krajiny, ktorí sa ho vypytovali, odkiaľ je. Zo Slovenska, hrdo prehlásil. Slo, Slo…z Ľubľany? Spýtal sa prvý. Nie, blahosklonne odvetil Karol, zo Slo-ven-ska, zdôraznil. Belehrad? Spýtal sa druhý. Nie, nie S-L-O-V-E-N-S-K-O, pritvrdil Karol. Nepočul som, smutne dodal tretí. Slovensko, nahneval sa Karol, Praha!! Jáj, jasné, skvelé…Menzel, Hrabal, Kundera….,Havel, jasné. Potešili sa kultúrnici. Pokračovať v čítaní

Spisovateľ do každej slovenskej rodiny!

Identifikátorom spoločenstva je zdieľanie spoločného symbolického priestoru kultúry. A pod týmto tajomne všeobjímajúcim slovom kultúra si bez diskusie – áno, bez diskusie, tá nie je naším národným identifikátorom – môžeme predstaviť čokoľvek, čo nás spája ako Slovač aj za hranicami geografického Slovenska.

Pokračovať v čítaní