Prečo chceme, aby sme boli slávni?

Koncom deväťdesiatych rokov bol nitriansky režisér Karol Spišák na divadelnom festivale v zahraničí. Stretol sa so skupinou kultúrnych pracovníkov danej krajiny, ktorí sa ho vypytovali, odkiaľ je. Zo Slovenska, hrdo prehlásil. Slo, Slo…z Ľubľany? Spýtal sa prvý. Nie, blahosklonne odvetil Karol, zo Slo-ven-ska, zdôraznil. Belehrad? Spýtal sa druhý. Nie, nie S-L-O-V-E-N-S-K-O, pritvrdil Karol. Nepočul som, smutne dodal tretí. Slovensko, nahneval sa Karol, Praha!! Jáj, jasné, skvelé…Menzel, Hrabal, Kundera….,Havel, jasné. Potešili sa kultúrnici. Pokračovať v čítaní

Spisovateľ do každej slovenskej rodiny!

Identifikátorom spoločenstva je zdieľanie spoločného symbolického priestoru kultúry. A pod týmto tajomne všeobjímajúcim slovom kultúra si bez diskusie – áno, bez diskusie, tá nie je naším národným identifikátorom – môžeme predstaviť čokoľvek, čo nás spája ako Slovač aj za hranicami geografického Slovenska.

Pokračovať v čítaní

Sem s tým brandingom, dočerta!

Aby nás rozpoznávali, aby si nás nemýlili, aby sme niečo znamenali v Európe, vo svete. Tu sme, haló!…..ozýva sa sporadicky každé štyri roky z nejakého kúta. Mysleli sme si, že nás prikrývajú Česi a preto nás nie je vidieť. Po dvadsiatich rokoch sme zistili, že sa prikrývame sami. Nemáme nobelovku, a v dnešnom svete halušky a SĽUK nestačia.

Prečo sa chceme zviditeľniť? Veď väčšine z nás stačí náš vlastný dvor a naše sliepky, ktoré sa zhŕčia, keď zavoláme. Načo nejaké prehnané ambície? Pýtala som sa na to dvoch ľudí,  pre mňa dnes povolaných, každého osobitne, aby spolu so mnou debatovali. Excelentný skúsený diplomat a ambiciózny aktivista, vedúci podobne ambicióznej skupiny Slovákov. Stanislav Vallo a Vladimír Talian. Pokračovať v čítaní

IKP o knihe Oskara Novotného Podpora kultúry z verejných rozpočtov územných jednotiek SR v novom tisícročí (2012)

„Každý má právo na rovnaký prístup k verejným službám vo svojej krajine. … Každý má právo zúčastňovať sa na kultúrnom živote…“.

(Všeobecná deklarácia ľudských práv).

Ako teda uskutočniť zámer dostupnosti kultúrnych statkov pre všetkých, alebo aspoň pre tých, ktorí prejavia záujem a zároveň optimalizovať, teda vyjsť s verejnými výdavkami na kultúru, pýta sa autor.

Pokračovať v čítaní

Autorské práva – hlavybôľ nás všetkých

Súčasný zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Autorský zákon“) bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý v decembri roku 2003, účinný je od 1. 1. 2004. Súčasný Autorský zákon je teda platný a účinný už jedenástym rokom. Celkovo bol za túto dobu Autorský zákon novelizovaný šesť krát , pričom možno konštatovať (s výnimkou dvoch rozsiahlejších noviel ), že všetky ostatné novely vykazujú spoločnú charakteristickú črtu – zmeny sú čiastkového charakteru a absentuje pri nich koncepčný a systematický prístup. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o významný právny predpis s dopadom na množstvo súkromno-právnych vzťahov, ako aj na rýchly progres relevantných spoločenských a technologických zmien v súvislosti s novými spôsobmi vytvorenia a použitia autorského diela, považujeme tento spôsob prístupu zákonodarcu za nie práve najšťastnejší. Pokračovať v čítaní

IKP o ministerskej Stratégii rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike

Koľko rokov zaostávame? Téma kreatívnych priemyslov rezonovala západným svetom v 80tych rokoch 20. storočia. Vlnu kultúrneho a kreatívneho priemyslu sme zachytili až teraz v podobe Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike.  Na tento moment sme s napätím čakali, a zrejme preto sú naše očakávania privysoké.

Pokračovať v čítaní

Protest proti zániku Archívu mesta Bratislava

Bratislavský mestský archív má za sebou 900-ročnú históriu. Tipnite si, koľko generácií tam zhromažďovalo tie najdôležitejšie údaje o živote mesta a o jeho obyvateľoch? Najmenej tridsať. A najmenej tridsať správcov archívu sa muselo vystriedať v kultivovaní pamäti nášho dnešného hlavného mesta. Až kým neprišiel rok 2015.

Pokračovať v čítaní

Pozícia najvýznamnejšieho slovenského operného domu na svetovej opernej mape

Prečo sme sa v marcovom čísle Kultúrneho kyslíka rozprávali so Silviou Hroncovou, súčasnou riaditeľkou Opery Národného divadla v Prahe, na tému operných divadiel? Pretože nás zaujímal systém fungovania a manažmentu tejto najdrahšej divadelnej infraštruktúry. Zdá sa, že to isté trápilo aj Zuzanu Uličiansku z denníka SME, ktorá telepaticky urobila podobný rozhovor s generálnym riaditeľom SND a teda aj opery SND. Tieto simultánne rozhovory sú pre IKP výzvou, aby sme porovnali pražskú situáciu so slovenskou realitou.

Pokračovať v čítaní

S kultúrno-osvetovou činnosťou naveky a nikdy inak!

V IKP so zvýšeným záujmom sledujeme proces novelizácie Zákona o kultúrno-osvetovej činnosti z dielne Ministerstva kultúry SR. Venuje sa najmä témam ako sú nehmotné kultúrne dedičstvo, neformálne vzdelávanie, neprofesionálna umelecká tvorba, záujmová umelecká činnosť a znovu definuje činnosť kultúrno-osvetových zariadení. Nevšimli ste si žiadnu zmenu oproti minulému zákonu? Máte pravdu, ale na to tu sme, aby sme vás upozornili na niektoré „skryté krásy“ tohto legislatívneho zázraku Ministerstva kultúry SR.

Pokračovať v čítaní

Akčný plán rozvoja kultúry na roky 2015 – 2017 analyzovaný IKP

Ministerstvo kultúry v decembri 2014 predložilo vláde Stratégiu rozvoja slovenskej kultúry na roky 2014-2020. Kritickú úvahu IKP ku Stratégii nájdete v samostatnom článku IKP. Akčný plán predstavuje rad opatrení umožňujúcich plnenie Stratégie. IKP bližšie analyzuje tieto konkrétne úlohy, aby sme si mohli vytvoriť predstavu, či ide o zmysluplné aktivity, alebo či sa podstata Stratégie nestratila pod byrokratickým nánosom opatrení a hromadou prázdnych floskúl. Kultúrna verejnosť tak získava kritický názor na Akčný plán, ktorý v siedmich strategických oblastiach chce minúť 383 miliónov eur behom nasledujúcich 3 rokov. Pokračovať v čítaní