Editoriál

Viete, ako bude kultúrne Slovensko vyzerať o 50 rokov? My nie, ale takúto otázku by sme si všetci mali položiť, keď chceme analyzovať užitočnosť štruktúry kultúrnych inštitúcií na Slovensku a plány na ich rozvoj. Každé euro dnes vložené do ich modernizácie prinesie merateľný zisk až o dve generácie v podobe kultivovania kultúrnej pamäti, kultúrneho vzdelávania a civilizačného rozvoja slovenskej spoločnosti. Ale keďže nepoznáme, alebo sme sa zatiaľ nestretli s plánom rozvoja našich kultúrnych inštitúcií aspoň do roku 2040 ani z pera súčasného ministra kultúry, ani z diskusií v neexistujúcom kultúrno-politickom týždenníku, ani v špecializovaných periodikách jednotlivých umeleckých zväzov, podujali sme sa v IKP načrtnúť niektoré problémy a smery reforiem kultúrnych inštitúcií, aj podľa vzorov zo zahraničia. Tam snáď nemajú až také úzke horizonty.
Kultúrna politika je najdôležitejšia vtedy, keď chce presadzovať či upozorniť na konkrétnu oblasť umenia, alebo keď si kladie za cieľ rozvíjať kultúrne inštitúcie tak, aby boli dostupné čo najväčšiemu počtu obyvateľov vrátane dedinčanov, alebo handicapovaných ľudí – povedal v rozhovore pred Kongresom kultúry 2016 vo Varšave poľský divadelný režisér Michal Zadara.
My v IKP sme presvedčení, že nielen štát, ale ani kultúru nemožno riadiť ako firmu. Pretože ak chce majiteľ firmy predpísať svojim tvorivým pracovníkom, že hlasno hovoriť môžu ísť len o jednej a pri obede môžu jesť len rožok s maslom, ťažko môže od nich čakať originálne myšlienky. Dobré riadenie kultúry potrebuje šéfov, ktorí každej kultúrnej inštitúcii umožnia, aby sa organizovala podľa svojich vlastných potrieb a snaží sa, aby kreatívci mohli medzi sebou a so zahraničím komunikovať bez problémov. Nestará sa o cenu záchodového papiera v Opere v Banskej Bystrici, ale zoznamuje sa s problémami vedenia jednotlivých inštitúcií a pomáha nastaviť spoločné ciele a tým pádom i spoločné hodnoty aspoň do roku 2040.

Magdaléna Vášáryová