Editoriál

Neviete, kto spropagoval toho Michelangela? Lebo každý chce dnes vidieť jeho dielo vo Florencii. A divákov je už toľko, že samotní Florenčania sa sťahujú preč. Vieme síce, ktorý kvázi-minister kultúry toho Michelangela financoval, ale kto o ňom vtedy zvestoval, že je taký jedinečný, že sa to prenieslo až do našej doby, to nevieme. Zato dnes vieme, že bez propagovania v novinách, časopise, rozhlase, televízii, na internete, sa žiadny umelec nestane slávny. A kto v médiách rozhoduje, koho budú propagovať? Majú na to nejaké komisie, ako tie naše fondy? Komisie, v ktorých si novinári povedia – tento sa nám páči, tohto potopíme, túto vynesieme do výšin popularity a túto navždy zatratíme?

Ak sa v IKP chceme naďalej zaoberať kultúrnou politikou, musíme si takéto otázky položiť. Lebo kultúra je dnes závislá od mediálnych „komisií“ viac, než kedykoľvek predtým. Už nestačí „jedna pani povedala“, hoci tieto kanály tiež nemožno podceňovať. A ako tvorcovia kultúrnej politiky počítajú s touto jednostrannou závislosťou? Ak chcete poznať aspoň niektoré z našich odpovedí na otázky, prečítajte si náš Kultúrny kyslík, už 20. v poradí. Lebo nechceme slow fade a nie sme pripravení ani na cuffing season. Neviete, čo to je? Čítajte!

Magda Vášáryová

P.S.: Je vymaľované a už znovu sedíme v Pistoriho paláci, tak nás príďte navštíviť.