Editorial

Moralisti, uponáhľané matky, deti so svojimi náročnými nárokmi,
predavačky v preplnených obchodoch sú čím ďalej tým kritickejší voči
spôsobu, ako sa chystáme a ako mienime tráviť sviatky okolo návratu
slnka na našu pologuľu. Pop speváci a autori ich piesní, farári všetkých
náboženstiev, ľudové hudby a krojované detičky, celebrity všetkých
mastí, remeselníci ľudových výrobkov, zdobitelia medovníčkov, autori
vianočných rozprávok a videí, reklamní remeselníci, tí všetci majú už od
konca októbra programovú a finančnú hossu. Umelci, neschopní využiť
tento ekonomický boom, stoja bokom. Napríklad spisovatelia. Pokiaľ
sa ich výtvory nedostanú pod vianočné stromčeky, majú smolu. Darmo
sa považujú za tých najdôležitejších „štartovačov“ nových myšlienok
a vízií a kultúrnu chrbtovú kosť národa. Čo keby využili nastavajúce
temné noci na premyslenie koncepcií, ako by sme mohli začleniť
modernejšie prvky kultúry, priam moderne poňatého duchovna
a začleniť ich do nášho zvykoslovia. Aby sme nehľadali celú
noc nejakú lesu, aby sme ňou mohli triasť a aby sme nevláčili
hrubú dlhú reťaz do paneláka a snažili sa ju obtočiť okolo
štedrovečerného stola. Chcelo by to nové nápady, ktoré by sa
s pomocou kultúrnej politiky mohli dostať k vystresovaným
ľuďom, ohrozeným nezmyselnými pôžičkami na ešte
nezmyselnejšie darčeky a dať Vianociam moderný kultúrny rozmer.
V tomto roku sme vám dodali na čítanie a premýšľanie tri dôležité
témy – uvažovanie nad otázkou, čo všetko patrí a malo by
patriť do kultúry na jar, kritický pohľad na neexistujúcu politiku
kultúrneho turizmu na leto a vzťah medzi médiami a kultúrou v
jeseni. Dnes vám ponúkame na zimné večery tému, ktorá na nás
vyrevuje už od októbra – Vianoce. A práve preto sme sa na ne
pozreli z iného uhla, nepopulárneho, nevyzdobeného, zabúdaného. Z
pohľadu našej kultúrnej tradície a kultúrnej politiky. K tomu monitoring
najdôležitejších kultúrnych ocenení v roku 2018 a aktuálny slovník o
našej súčasnej kultúrnej úzkosti a strachu.
Magda Vášáryová