Editorial

Určite ste už niekde čítali alebo počuli názor, že európska integrácia by bola iná a rozhodne príťažlivejšia, ak by celý proces od päťdesiatych rokov minulého storočia začal elegantnými rozhovormi o spoločnej kultúrnej politike. Veď sme predsa všetci odchovanci európskej kultúry od Homéra až po Goetheho. Hlásatelia názoru pohŕdajú nekonečnými rokovaniami o množstevných obmedzeniach produkcie uhlia a ocele, produktov, ktoré boli spoľahlivými rozbuškami niekoľkých ničivých vojen na európskej pôde. Neviem, či propagátori Schillerovej ódy o tom, že sme všetci bratia (a dnes aj pár sestier k tomu) niekedy niečo na európskej úrovni dohadovali, ale vzhľadom na ich nehynúce presvedčenie, že sa predsa dohodneme minimálne na tom, aby bola kultúra rozhodujúcim faktorom našich usilovaní o mier na kontinente, predpokladám z 99% istotou, že nie. Inak by si museli byť vedomí, že dodnes by sme nemali nielen Európske hospodárske spoločenstvo, ktorým všetko začalo, ale ani Európsku úniu so spoločnými politikami, medzi ktorými na žiadosť členských štátov Únie výrazne absentuje oblasť kultúry, vzdelávania, sociálnej politiky a mnohých iných čiastkových oblastí. Prekvapujúcejšie je to aj preto, že väčšinou ide zároveň o zástancov silnejšej pozície národných štátov so svojou národnou kultúrou v rámci EÚ a dôsledného dodržiavania subsidiarity, teda princípu, podľa ktorého kompetencie, ktoré môžu lepšie vykonávať suverénne štáty, nemajú byť politikami EÚ. Hoci ide aj o veľmi príťažlivé osobnosti slovenskej kultúry, ktoré bez ohľadu na dôsledky pohŕdajú úsilím niekoľkých generácií Európanov dohodnúť sa aspoň na merateľných komoditách namiesto kopania zákopov, nazdávam sa, že je našou povinnosťou poskytnúť im niekoľko faktov. Chápem že ich postoj kopíruje špecifický fenomén, tak častý v našich dejinách, napríklad sen o ruskom dubisku z 19. storočia, ktorí šírili a šíria aj tí, ktorí sa neunúvali prekonať dvojtisíckilometrovú vzdialenosť a hrdia sa heslom: “nigdá som tam nebou”, aby sme citovali kultúrneho klasika.

Oplatí sa vedieť viac!

 

Pripravili sme preto pre vás  stručný, nenudný prehľad možného zasahovania politík EÚ do tvorby našej svojstojnej kultúrnej politiky. Či sa už jedná o autorské práva  a iné legislatívne kroky, alebo o historický prehľad snahy presadiť niektoré spoločné postupy v rámci Creative Europe, až po v Kultúrnom kyslíku tak obľúbené kritické pohľady na (ne)schopnosť komunikovať a prezentovať na európskej úrovni výsledky našej kultúrnej praxe.

Ani sme netušili na začiatku roka 2019, ako sa trafíme do noty turbulentných čias.

 

Magda Vášáryová