Ako herný priemysel dokáže ovplyvniť náš vzťah ku kultúre

Mala by kultúra slúžiť pre zábavu, alebo by to mala byť čisto seriózna záležitosť, ktorá má obohatiť dušu človeka? Predstavujeme si pod kultúrou aj niečo moderné, alebo ju vnímame skôr cez schátralé historické pamiatky, literárny jazyk, ktorým už dnes nikto nerozpráva a klasických hudobných skladateľov, ktorým sa už nikdy nikto nevyrovná? Pokiaľ by sme sa pozreli na slovo klasika ako ho definuje slovník cudzích slov, našli by sme, že sa jedná o vrcholné obdobie antickej literatúry alebo umelecké dielo, ktoré je považované pre svoje vynikajúce hodnoty za trvalý vzor. Už len samotné slovo však vyvoláva dojem niečoho veľmi vzdialeného. Navyše klasické diela sa omieľajú stále dookola a možno rovnako, ako pri povinnej literatúre v mnohých z nás častokrát už vopred vyvolávajú pocit niečoho neaktuálneho, nezaujímavého a nudného.

 

Do veľkej miery sa tento jav v istom období odrazil aj v oblasti vážnej hudby. Prieskum DCMS (Department for Digital, Culture, Media & Sport) v Spojenom kráľovstve uverejnený v marci 2015 s názvom „Taking part, Focus on“ porovnáva dáta zbierané z obdobia 2006/07 s obdobím 2013/14. Z uvedených dát vychádza, že len 2.8% populácie v Anglicku „konzumuje“ klasickú hudbu prostredníctvom živých koncertov. Tieto čísla predstavovali pre koncertné sály a symfonické orchestre nočnú moru, ktoré mohli viesť k devastačným následkom. Z prieskumu sa dozvedáme aj to, že klasická hudba bola najmenej konzumovaná mladými ľuďmi, a že reprezentatívnu zložku publika, ktoré navštevuje živé koncerty tvorí veková skupina 65 – 74 rokov. Navyše vďaka digitálnej revolúcii bolo až 51.9% klasickej hudby konzumovanej mimo koncertných sál prostredníctvom elektronických médií (dnes je to určite viac). Hudobné inštitúcie sa tak ocitli pred otázkou – ako zvýšiť záujem o klasickú hudbu a návštevu koncertných sál a symfonických orchestrov? A tu vstupuje na scénu videoherná kultúra, ktorá dnes už nie je iba doménou nadšencov Comic Con-u a tzv. „nerdov“ a „geekov“, ktorí žijú so svojimi rodičmi do tridsiatky a len sporadicky opúšťajú svoju izbu.

 

V roku 2010 usporiadalo americké Nashville Symphony, ktoré v tom období bojovalo s recesiou a škodami spôsobenými povodňou niekoľko koncertov, ktoré boli venované najúspešnejším videoherným soundtrackom. Toto rozhodnutie pomohlo podržať nashvillský orchester v ťažkom období nad vodou. Ako uviedol v rozhovore preThe Wall Street Journal viceprezident orchestra Larry Tucker: „nechcel by som mať sezónu bez týchto druhov koncertov. Ľudia, ktorí sa zúčastnia jedného koncertu 83-členného nashvillského symfonického orchestra utratia $13.000 na akčné figúrky, plagáty, tričká a iné suveníry. Zvyčajne, ak predáte $2.000, alebo $3.000 je to pre populárne klasické koncerty dobrá noc. Je to vážne unikátne publikum.“ Ďalším príkladom je Mann Center vo Philadelphii, ktoré sa tiež v roku 2012 rozhodlo usporiadať videoherný koncert. Ako sa ukázalo, priemerná návštevnosť klasických koncertov sa odvtedy zdvojnásobila. Postupom času začalo byť usporadúvanie takýchto koncertov nesmierne populárne, čoho výsledkom je napríklad turné s názvomVideo Games Live, ktoré vypredáva sály po celom svete. Londýnska filharmónia nahrala a vydala album najlepších videoherných skladieb a Kráľovská opera dokonca uviedla videohru s názvom „The Show Must Go On“, v ktorej hráč režíruje vlastnú operu, alebo balet. Rastúca popularita týchto koncertov pomohla vyrovnať pokles tržieb v amerických orchestroch. Okrem toho však vzrástol aj záujem mladšieho publika ku klasickej hudbe, ktoré sa prostredníctvom takýchto koncertov dopracovalo až k návštevám koncertov klasickej hudby. James Williams (výkonný riaditeľ Royal Philharmonic Orchestra v Londýne) v rozhovore s britským denníkomThe Telegraph uviedol, že hudba z videohier je: „skvelým „prístupovým bodom“ pre deti do sveta klasickej hudby.“ Rovnako vie o tom svoje aj azda jeden z najznámejších hudobných skladateľov súčasnosti a držiteľ ceny Oskar za filmovú hudbu – Hans Zimmer (Leví Kráľ, Gladiátor, Počiatok), ktorý sa tiež podieľal na výrobe hudby pre videohruCall of Duty Modern Warfare 2. Ako sa vyjadril v interview preUSA Today, videohry považuje za legitímny druh umenia. „Ako muzikant hrám celý svoj život, takže myšlienka hrania a zároveň byť toho súčasťou je skutočne celkom úžasná pre muzikanta. Účasť je kľúč.“ Skutočnosť, že videohry naozaj ovplyvnili vnímanie klasiky dokazuje aj každoročné hlasovanie do siene slávyClassic FM, kde sa počas posledných rokov v rebríčku Top 100 klasických skladieb pravidelne objavujú skladby komponované pre videohry. Azda najobľúbenejším soundtrackom je hudba zo sérieFinal Fantasy od Nobua Uematsu, ktorá si drží svoje miesto medzi takými skladateľmi, akými sú Mozart, či Beethoven.

 

To je len jeden z mnohých príkladov toho, že videohry sa stali mainstreamom, ktorý má v oblasti kultúry veľký vplyv. Ako technológia od svojich prvopočiatkov pokročila míľovými krokmi, a stále napreduje, vyvíja sa aj herný dizajn, ktorý zohráva čoraz dôležitejšiu rolu než dokonca filmový priemysel hollywoodskeho typu. Doba z čias zbierania guľôčok, skladania kociek a mechanického preskakovania prekážok vo videohrách výrazne pokročila, nehovoriac o grafickom spracovaní. Okrem čoraz väčšieho otvoreného sveta, kontrole nad postavami, možnosťami voľby, rozhodnutí a ovplyvňovania deja, má videohra vlastný príbeh a emócie, vďaka ktorým sa hráč cíti ako súčasť hry, čo ďaleko prevyšuje možnosti filmového priemyslu.

 

Jedným k najznámejších producentov v oblasti herného priemyslu je francúzska spoločnosťUbisoft, ktorá s ročnými predajmi v hodnote1, 731.9 miliónov eur za obdobie 2017/18 patrí medzi najväčšie a najziskovejšie organizácie v oblasti herného priemyslu nielen v samotnom Francúzsku, ale vo svete. Jej vlajkovou loďou je herná sériaAssassin’s Creed, ktorá patrí k najúspešnejším hrám v histórií. Jedná sa o akčnú adventúru, ktorá vychádza zo skutočných historických udalostí a osobností dejín, s prvkami sci-fi. Za svoju existenciu sa jednotlivé diely odohrávali napríklad v meste Jeruzalem v období križiackych výprav, v renesančnom Taliansku, v Severnej Amerike počas americkej revolúcie, viktoriánskom Londýne, revolučnom Paríži, starovekom Egypte a najnovšie v antickom Grécku. Azda najväčšou výsadou tejto hernej série je veľmi detailné a precízne grafické spracovanie uvedených miest a lokalít v danej dobe, vrátane najznámejších kultúrnych pamiatok, ktoré dnes tak veľmi dobre poznáme a radi navštevujeme. Zrejme každý z nás si pri návšteve niektorých z týchto miest predstavoval, ako to tam asi muselo vyzerať v čase najväčšej slávy. Práve táto séria ponúka výnimočný zážitok, ktorý túto predstavu umožňuje. Fanúšikovia série vytvárajúvideá, v ktorých navštevujú skutočné miesta, ktoré dovtedy poznali z jednotlivých dielov a porovnávajú ich grafické spracovanie.

Nešťastná udalosť, ktorá postihlakatedrálu Notre-Dame v Paríži v marci 2019 sa hlboko dotkla mnohých milovníkov histórie a umenia. Jedná sa zrejme o najznámejšiu katedrálu na svete, ktorá svojim gotickým štýlom ovplyvnila podobu kostolov v celej Európe. Najhoršiemu sa podarilo zabrániť, avšak len veľmi málo chýbalo k tomu, aby sa celá katedrála nezrútila. Po celom svete sa spustila kampaň za obnovu tejto pamiatky, súčasťou ktorej je ajverejná zbierka.Okrem miliardárov, ktorí venovali veľkú časť peňazí na jej obnovu sa do kampane zapojila aj spoločnosť Ubisoft. Tá v roku 2014 vydala hru s názvomAssassin’s Creed Unity, ktorá sa odohrávala v Paríži počas Veľkej francúzskej revolúcie. Ako sa ukázalo, táto hra by mohla dokoncapomôcť pri obnovení zhorenej katedrály, nakoľko tím vývojárov disponuje grafickými vizualizáciami, na ktorých pracovali 2 roky. Spoločnosť sa rozhodlavenovať na obnovu katedrály 500 000€ a ako bonus počas obdobia dvoch týždňovposkytla zdarma aktivačné kódy na hru Unity pre všetkých, ktorí mali záujem. Katedrála by mala byť pre verejnosťzatvorená minimálne najbližších 5 až 6 rokov a preto si spoločnosť želá, aby: „všetci mali možnosť objaviť majestátnosť a krásu katedrály v najlepšej možnej podobe.“ Tak ako Victor Hugo dokázal svojho času pomôcť Chrámu Matky Božej v Paríži, spoločnosť Ubisoft sa so svojim AC Unity tejto úlohy zhosťuje dnes.

Videoherný priemysel tak pomaly stiera predsudky, ktoré vyplývali z nezmyselného ťukania tlačidiel a neustále sa opakujúcich úkonov. Stáva sa nielen súčasťou kultúry, ale aj umenia. Kreatívnym spôsobom dokáže „klasické“ diela predstaviť moderne, atraktívne a zároveň zábavne. Aj keď trávenie voľného času hraním videohier je stále diskutovaná téma, stojí minimálne za zváženie, či v tomto ohľade dokáže poskytnúť viac, než povedzme sledovanie televíznych relácií typu Zámena manželiek, Nákupné maniačky, alebo posledné vyhlásenia výsledkovankety OTO

 

 

 

 

Denis Farkaš