Editoriál

Moralisti, uponáhľané matky, deti so svojimi náročnými nárokmi, predavačky v preplnených obchodoch sú čím ďalej tým kritickejší voči spôsobu, ako sa chystáme a ako mienime tráviť sviatky okolo návratu slnka na našu pologuľu. Pop speváci a autori ich piesní, farári všetkých náboženstiev, ľudové hudby a krojované detičky, celebrity všetkých mastí, remeselníci ľudových výrobkov, zdobitelia medovníčkov, autori vianočných rozprávok a videí, reklamní remeselníci, tí všetci majú už od konca októbra programovú a finančnú hossu. Umelci, neschopní využiť tento ekonomický boom, stoja bokom. Napríklad spisovatelia. Pokiaľ sa ich výtvory nedostanú pod vianočné stromčeky, majú smolu. Darmo sa považujú za tých najdôležitejších „štartovačov“ nových myšlienok a vízií a kultúrnu chrbtovú kosť národa. Čo keby využili nastavajúce temné noci na premyslenie koncepcií, ako by sme mohli začleniť modernejšie prvky kultúry, priam moderne poňatého duchovna a začleniť ich do nášho zvykoslovia. Aby sme nehľadali celú noc nejakú lesu, aby sme ňou mohli triasť a aby sme nevláčili hrubú dlhú reťaz do paneláka a snažili sa ju obtočiť okolo štedrovečerného stola. Chcelo by to nové nápady, ktoré by sa s pomocou kultúrnej politiky mohli dostať k vystresovaným ľuďom, ohrozeným nezmyselnými pôžičkami na ešte nezmyselnejšie darčeky a dať Vianociam moderný kultúrny rozmer.

V tomto roku sme vám dodali na čítanie a premýšľanie tri dôležité témy – uvažovanie nad otázkou, čo všetko patrí a malo by patriť do kultúry na jar, kritický pohľad na neexistujúcu politiku kultúrneho turizmu na leto a vzťah medzi médiami a kultúrou v jeseni. Dnes vám ponúkame na zimné večery tému, ktorá na nás vyrevuje už od októbra – Vianoce. A práve preto sme sa na ne pozreli z iného uhla, nepopulárneho, nevyzdobeného, zabúdaného. Z pohľadu našej kultúrnej tradície a kultúrnej politiky. K tomu monitoring
najdôležitejších kultúrnych ocenení v roku 2018 a aktuálny slovník o našej súčasnej kultúrnej úzkosti a strachu.
Magda Vášáryová