Festivaly, festivaly, kde ste sa nám vzali, či ste z neba….

Michal Kaščák je dnes možno medzi mládežou populárnejší ako ministerský predseda. Založil a stále zvyšuje kvalitu svojho, dnes už vo svete známeho diela, festivalu Pohoda, čo je na Slovensku taká vzácnosť ako Berniniho poprsie pod stolom v Bratislave. Nikto to na začiatku nepredpokladal a mnohí to nechápu aj dodnes. Aj o tom rozhovor.

MV Hovorme si pravdu je dnes veľmi populárne heslo. Tak začnime. Nemáme určené základné pravidlá kultúrnej turistiky, ktorej by sa mohli pridŕžať mestá, turisticky atraktívne oblasti, či samotné Ministerstvo kultúry SR. Ľuďom sa už máli dať si len halušky s bryndzou a kúpiť si fujaru. Pritom kultúrna turistika je jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví turizmu. Vy organizujete jedno z najväčších kultúrnych podujatí na Slovensku s presahom do celého sveta. Pociťujete aj vy ako závažný nedostatok, že nemáme žiadnu koncepciu kultúrnej politiky v rámci turizmu?

MK Nemáme žiadnu koncepciu a musíme presviedčať mnohých, že takéto festivaly sú trendom, a vôbec, že sú kultúrnymi podujatiami. Našťastie mesto a jeho vedenie tomu rozumie, ale čo sa týka podnikateľov a hoteliérov v Trenčíne a okolí, tam to nechápu. A v úrovni štátu sa niečím takým, ako kultúrne festivaly tohto typu, nikto nezaoberá.

MV Pokúšali ste sa hovoriť s Ministerstvom kultúry SR?

MK Asi nie som ten správny človek, ktorý by mal s ministerstvom hovoriť. Osobne som predsa politicky vyhranený a už od začiatku Pohody sa neusilujeme o podporu z vládnych kruhov. Naučili sme sa postarať sa sami o seba. Obraciame sa o podporu skôr na komerčnú sféru. Máme symbolickú podporu od mesta Trenčín a hlavným argumentom, ktorý presvedčil poslancov, je, že propagujeme Trenčín vo svete. Nespoliehame sa na nejakú asistenciu úradníkov.

MV Nikdy neprejavili aspoň záujem?

MK Nespomínam si. Nám by stačilo, keby nás podporovalo Ministerstvo obrany SR, lebo festival sa koná na letisku, ktoré mu patrí, a my máme vždy len ročnú zmluvu. Bolo by pre nás výhodnejšie, keby sme sa nemuseli každý rok obávať, či ju dostaneme, ale mali by sme zmluvu, dajme tomu, na 5 až 10 rokov. My by sme sa na oplátku zaviazali, že budeme letisko zveľaďovať, čo vlastne aj robíme. Opravili sme budovy, kanalizáciu, elektrinu. Raz sme mali 5-ročnú zmluvu, ale to bolo za Radičovej vlády.

MV Možno by sme mali voliť v parlamentných voľbách politické subjekty aj podľa programu kultúrnej politiky.

MK Neočakávame nič od politických strán a politikov, ktorí nás zaraďujú medzi dožinky. Asi nevedia, ako zaradiť taký festival, ako náš.

MV Čím to je, že aj v 21. storočí má veľa ľudí pocit, že naša kultúra je len fujara, ujúkanie a pekné nožičky tanečníčok zo SĽUK-u?

MK To je mentálny svet týchto ľudí a, nakoniec, je to jednoduchšie. Ťažšie by vysvetľovali súčasné slovenské vizuálne umenie a dokazovali, že to tiež definuje našu kultúru. Fujara je na prvú. Neviem, či to je o generačných rozdieloch, je to skôr nevedomosť. A okrem toho, nikdy sa týmto témam nevenoval špičkový slovenský politik.

MV Čo by sme mohli všetci urobiť, aby sme konečne podporili vznik ucelenej kultúrnej politiky, vrátane priorít a bariér pre kultúrnu turistiku? Ako podporiť vedomie, že váš festival je jedna z najdôležitejších častí kultúrnej reprezentácie Slovenska?

MK Našou úlohou je robiť to, čo robíme, čo najlepšie. Nespoliehame sa na nejakú rýchlu zmenu myslenia ľudí. Ale začnime otvárať debatu o spôsobe robenia kultúrnej politiky a jej kvalitách. Mali by sme mať vyššie nároky na to, kto bude pracovať v kultúre, kto bude ministrom kultúry, na ľudí, ktorí ovplyvňujú verejnú mienku. My o tom hovoríme, ale vlastne len na debatách v zahraničí, na konferenciách vonku. Tam je to hlavná téma. Napríklad, aká je úloha umeleckých festivalov v imidži krajín. Niektoré štáty majú veľmi jasné predstavy a veľmi dobre rozumejú všetkým dôsledkom takýchto megaprojektov, ale tu doma nevidím takých ľudí. Chce to aj poriadnu dávku odvahy, lebo naše kultúrne povedomie je stále spojené s nesprávnou a zastaralou historickou politikou. A to je katastrofa našich čias moderného európskeho Slovenska. Ako to zmeniť? Ťažká úloha. Spojme sa a debatujme o tom.

Prikladáme ako dôkazový materiál zvírených sukní z centra národnej kultúry.
Autorom prvého murálu v Martine je výtvarník Juraj Ďuriš.