Gemer a kultúrny turizmus?

Kultúrny cestovný ruch či kultúrny turizmus by mohol byť významným spoločenským i hospodárskym aspektom – aj na Slovensku. Zatiaľ to tak síce u nás nevyzerá, ale tento druh turizmu sa vo vyspelých krajinách radí medzi veľmi významné hospodárske odvetvia s trvale rastúcim trendom. Slovensko má pre takýto druh cestovného ruchu vynikajúce základy: koncentráciu kultúrneho dedičstva i prírodných krás na pomerne malom území, avšak tento potenciál sa využíva minimálne. Len vo väčších mestách sa objavujú náznaky záujmu v ponuke i dopyte, vidiek ostáva zatiaľ temer nedotknutý …
Pozrime sa na konkrétny príklad: región Gemer. Z prírodných lákadiel je vhodné spomenúť časť Slovenského raja s Dobšinskou ľadovou jaskyňou, vodnú nádrž Dobšinská Maša, Slovenský kras s jaskyňou Domica, Gombaseckou, Ochtinskou, Krásnohorskou, ako aj niekoľko zimných lyžiarskych stredísk. Známe kultúrne pamiatky sú kaštieľ Betliar s rozsiahlym anglickým parkom, hrad Krásna Hôrka (aj keď zatiaľ nie je jeho obnova po požiari ukončená), viaceré kaštiele a kúrie, gotické, renesančné i barokové kostoly, rôzne technické pamiatky – doklady tunajšieho rozvoja baníctva od stredoveku, v niektorých dedinkách aj malebná ľudová architektúra. V celom regióne nenájdete žiadnu veľkú továreň, a ani kilometer diaľnice (toto za nevýhodu tentokrát nepovažujem). Je tu hustá sieť kľukatých ciest z jedného údolia do druhého, a železničné koľaje, z ktorých väčšina už neslúži osobnej doprave, len sporadickej nákladnej. Sú tu menšie a väčšie dediny – mnohé z nich mali kedysi štatút mestečka (napríklad Štítnik, Plešivec), a správnym i hospodárskym centrom je okresné mesto Rožňava s neveľkou pamiatkovou zónou okolo námestia.
Podobné lákadlá má väčšina slovenských regiónov. Na Gemeri však nájdete celý súbor stredovekých kostolíkov, ktoré v 14. – 15. storočí vyzdobili nástennými maľbami. Zrod fenoménu „gemerských maľovaných“ kostolov siaha do 13. storočia, kedy tu v dôsledku rozmachu baníctva a spracovania medenej a železnej rudy, ale aj zlata a striebra začal nebývalý rast. Tunajší zemepáni, v tom čase významné osoby uhorského kráľovského dvora, si pre svoje rodové kostoly v Štítniku a Plešivci zabezpečili výborných talianskych majstrov pravej fresky. Maľby v štítnickom a plešiveckom kostole potom slúžili ako vzor pre výzdobu dedinských kostolov v okolí, v ktorých maľovali už pravdepodobne tunajší maliari, vyučení popri Talianoch – zdá sa, že nedostatok skúseností si vynahradzovali pri niektorých detailoch vlastnou invenciou. V pomerne krátkom období tu vznikol unikátny súbor nástenných malieb.
Dnes ich skúmajú historici umenia a reštaurátori. Maľby sa nám zachovali vo svojom autentickom stave najmä preto, lebo v 16. storočí – v období zabratia časti Uhorska Osmanmi – tu stavebný rozmach poľavil a následne vlna reformácie, striktne odmietajúcej zobrazovanie postáv svätých, celé plochy nástenných malieb zakryla vápennou omietkou. Tým sa maľby vynikajúco zakonzervovali pre ďalšie generácie. Až pri drobných opravách koncom 19. storočia sa začali kúsky malieb objavovať pod vrstvami neskorších omietok a náterov – a až začiatkom 20. storočia ich začali vedome odhaľovať, skúmať, a postupne aj reštaurovať.
Gemerské maľované kostoly sú svedkami krátkeho, ale výrazného hospodárskeho a kultúrneho rozmachu tohto územia, ktorý náhle skončil a už sa nikdy neopakoval v podobnom rozsahu. V storočiach rekatolizácie totiž vrchnosť nebola láskavá k protestantským rebelom – k prevažne evanjelickému či kalvínskemu obyvateľstvu Gemera, a krátka nádej svitla regiónu až v 19. storočí, keď rozvoj priemyslu znovu oživil tunajšie baníctvo a spracovanie kovov. Vznikali železorudné spoločnosti, stavali železnicu, a vtedajší zemepáni – Andrássyovci – mali dobrý zmysel pre investičný rozvoj (vedeli ste napríklad, že dielce parádneho reťazového mostu v Budapešti odlievali v andrássyovskej zlievárni v Drnave?). Rozpadom Uhorska a vznikom Československa sa niekdajšia Gemersko-Malohontská stolica rozdelila: menšia časť ostala Maďarsku. Slovenská časť sa snažila svoju hospodársku činnosť presmerovať do nových centier. V závere 20. storočia sa však tunajší železorudný priemysel javil už ako ekonomicky nevýhodný, závisiaci len od štátnych dotácií, a bane, ako i na ne nadväzujúce fabriky sa postupne zatvárali. Rozvoj sa zastavil, nie je ľahké tu dnes nájsť zdroj obživy. Mnohí robotníci odtiaľto odchádzajú na „týždňovky“, ale kvalifikovaní odborníci sa radšej odsťahujú za lepšie platenou prácou do väčšieho mesta. V menších obciach sú zrušené základné školy, deti cestujú na vyučovanie autobusom aj cez niekoľko dedín. Sú aj obce, kam sa v nedeľu dostanete len vlastným autom, verejná doprava jazdí len cez týždeň. Vysokú nezamestnanosť naznačuje aj skutočnosť, že z mnohých domácností odchádzajú ženy na dvoj- a trojtýždňové turnusy do zahraničia ako opatrovateľky. Mnohí sa popri sociálnych dávkach spoliehajú na príležitostné brigády a sezónne práce, avšak Gemer nie je výnosná poľnohospodárska oblasť, a aj za brigádou je často potrebné cestovať. Nie je jednoduché zostať tu žiť, ak niet vyhliadky, že sa niečo stane a okolnosti sa zlepšia … Ako tu pozývať ľudí na kultúrnu turistiku, keď sa tu ani mnoho domácich necíti dobre? Pre turistu je lákavé navštíviť také (pre neho neznáme) miesta, kde ho čakajú príjemné zážitky, kde uvidí niečo pekné, jedinečné, zaujímavé, nevšedné či poučné, a kde sa aj domáci zjavne cítia dobre.
Pred rokmi sa aj v Gemeri podarilo využiť grantové podpory na informačný systém o kultúrnom dedičstve: to sú také hnedé tabule s bielymi písmenami popri cestách, ukazujúce smer k najbližšej či najvýznamnejšej pamiatke na okolí. Pozrime sa však, ako to funguje. Nuž áno, turista, sediaci vo svojom aute, sa síce dozvie, že v obci je kostol, ale keď by pri ňom zaparkoval, zistí, že kostol je zamknutý. A na dverách kostola nenájde žiaden odkaz, koho môže požiadať o otvorenie. Kedysi boli popri kostoloch aj fary, kde býval farár – dnes však má jeden farár v opatere viacero kostolov, a nemôže teda bývať pri každom z nich … niekde majú kľúče od kostola aj na obecnom úrade, ale čo, ak turista prišiel po pracovnej dobe alebo nebodaj vo sviatok?
Čo sa týka stavu gemerských kostolov, aj ten odzrkadľuje aktuálne okolnosti: pokiaľ má cirkevné spoločenstvo viac členov, nielen babičky – dôchodkyne, potom má kostolík zabezpečenú aspoň základnú údržbu. Grantový systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky „Obnovme si svoj dom“ už dlhé roky poskytuje vlastníkom národných kultúrnych pamiatok na území Slovenska finančné príspevky k obnove a reštaurovaniu. Samozrejme, o takýto príspevok treba požiadať a predložiť predpísanú žiadosť s podkladmi, a okrem toho treba rátať s tým, že vlastník aj sám uhradí časť plánovaných prác na obnove. Volá sa to „povinná spoluúčasť vlastníka“ na financovaní obnovy a spravidla predstavuje najmenej päť percent požadovanej sumy príspevku. A tu je ďalší kameň úrazu: keď väčšina veriacich živorí zo starobných dôchodkov alebo z podpory v nezamestnanosti, nie je ľahké dať dokopy hoci len stovky eúr – a teda musia sami zvážiť, či a o aký príspevok štátu môžu vôbec požiadať. Tým, ktorí nie sú v stave poskladať sa na temer žiadnu spoluúčasť, sa snaží pri zháňaní pomoci od iných darcov pomôcť napríklad občianske združenie Gotická cesta. Jeho členovia propagujú kultúrne dedičstvo Gemera aj svojou webovou stránkou, a aj odbornými konferenciami o výsledkoch najnovších výskumov pamiatok v regióne, organizovanými v Rožňave v dvojročným intervaloch – vstup na konferenciu je voľný, vítaní sú všetci miestni záujemcovia, a očakávaní sú najmä učitelia, kultúrni a osvetoví pracovníci, experti v oblasti cestovného ruchu, či iní podnikatelia. Bez práce aktivistov Gotickej cesty by niekoľko kostolíkov prišlo o šancu pretrvať. Pre kultúrny turizmus je však potrebné oveľa viac.
V prvom rade, aby sa potenciálny návštevník vôbec dozvedel, prečo sem má chcieť zavítať – mali by spolupracovať vlastníci pamiatok a miestna i regionálna samospráva s odborníkmi a podnikateľmi v oblasti cestovného ruchu. V dnešnej digitálnej dobe už úspech predsa nie je podmienený tlačenou reklamou … Ďalej je žiaduce, aby tu návštevník strávil viac dní, lebo tým zabezpečí prácu domácim: niekde musí bývať a niekde v priebehu dňa raňajkovať, dať si kávu, obed, zmrzlinu, večeru či pivo … Ak prišiel autom, musí tankovať a prípadne riešiť menšie opravy, a ak je to cykloturista, potrebuje aj vyznačené cyklistické trasy a na nich technické zázemie, prípadne servis pre bicykle (gemerské cesty sú priam stvorené pre cyklistiku). A ak sa zaujíma o historické pamiatky, tie ho majú vítať otvorenými dverami a vhodným spôsobom poskytnutia informácií (vytlačené viacjazyčné texty, popis pomocou QR kódu či osobitná aplikácia?). Vopred určené ceny za vstupenky s prípadnou hromadnou zľavou by mohli byť v balíku. Informačné centrá v susedných regiónoch a väčších sídlach by mali tiež poskytovať tieto informácie a letáky, využívajúc všetky internetové možnosti. Bolo by vhodné na začiatok vytypovať aspoň jednu súvislú trasu s maľovanými kostolmi, na ktorej by sa našli ochotní podnikatelia a vlastníci, aby sa spojili a vyšli v ústrety prvým návštevníkom. Áno, je to veľa vstupných investícií – a nie je isté, že prvá sezóna bude hneď zisková. Ľudia z Gemera nemôžu čakať, kedy to za nich urobí niekto iný, spropaguje ich, prinesie peniaze a turistov, a keď to bude fungovať, odovzdá im dobre rozbehnutý biznis. Ale raz treba začať – je to ako ten vtip o Ignácovi, ktorý pol roka denne chodí do synagógy a lamentuje, aby mu dal Najvyšší vyhrať v lotérii, a po polroku udrie vedľa neho blesk a zhora sa ozve hromový hlas: „Ignác, kúp si konečne ten žreb!“
Aj keď pri tom radi pomôžeme, Gemer si ten žreb musí kúpiť sám.

Košice, 29.05.2018
Kristína Markušová