Gotická cesta – cesta na Golgotu s dobrým koncom

Záchrana a  prezentácia stredovekých kostolov  na Gemeri a v Malohonte.

Kolekcia stredovekých nástenných malieb nachádzajúcich v 12- tich stredovekých kostoloch je zaiste najpresvedčivejším dôkazom zenitu hospodárskej a tým i kultúrnej prosperity Gemera v 13. až 15. storočí.   Obdobie vzniku týchto pozoruhodných architektúr, v interiéri a často aj v exteriéroch zdobených nespočetným množstvom fresiek, sa zhoduje s obdobím vrcholu produkcie gemerských rudných baní a maximálneho vplyvu reprezentantov gemerskej oligarchie na kráľovskom dvore panovníkov z rodu Anjou. V tom čase predstavitelia významných gemerských rodín Bebekovcov a Csetnekyovcov, zastávajúci najvyššie funkcie pri tróne, mali vďaka čulým stykom s juhom Európy možnosť vidieť diela v kolíske nástenného maliarstva. Bolo len samozrejmosťou, že  po postavení svojich rodových kostolov v Štítniku a Plešivci, prizvali na ich výzdobu aj talianskych, alebo iných  majstrov,  dokonale ovládajúcich bravúrnosť talianskeho maliarstva.

            Nástenné maľby v týchto  dvoch kostoloch sa stali vzorom aj pre ďalších donátorov, pre ktorých už maľovali prevažne domáci nasledovníci majstrov plešivských a štítnických fresiek, sčasti inšpirovaní ich dielami a kultúrnym vplyvom vĺn nemeckých prisťahovalcov, ale už s výraznou schopnosťou svojského, domáceho výtvarného podania s prísnymi pravidlami vymedzených tém. Predpokladáme,  že   dosiaľ evidovaných 16 gemerských kostolov s nástennými maľbami predstavuje iba zlomok stredovekého bohatstva a určite ďalšie výskumy budú túto kolekciu neustále obohacovať o nové nálezy.

Objavenie

Počiatky výskumu a postupné objavovanie vzácnych súborov nástenných malieb v Gemeri sa viažu už  s obdobím konca 19. storočia a  začiatku 20.storočia, kedy formujúce sa inštitúcie starostlivosti o pamiatky v Československu a Maďarsku upriamili svoju pozornosť na kostoly gemerského regiónu, pričom už prvé prieskumy potvrdili očakávania odborníkov. Na prelome minulého a nášho  storočia sa okrem veľkolepých plánov pamiatkovej obnovy architektúr začala aj   akcia na ich odkrytie , dokumentáciu a reštaurovanie nástenných malieb v týchto objektoch. Túto činnosť na území Gemera viedol profesor budapeštianskej vysokej školy užitých umení a reštaurátor István Groh, ktorý so svojím tímom odkryl a dôkladne zdokumentoval väčšinu dnes známych gemerských stredovekých nástenných malieb. Niektoré nástenné maľby (Chyžné, Šivetice) boli v období medzi rokmi 1930 a 1940 reštaurované P. J. Kernom.

Doposiaľ najrozsiahlejší a najkomplexnejší pamiatkový a reštaurátorský prieskum gemerských stredovekých kostolov s nástennými maľbami sa uskutočnil na konci sedemdesiatych rokov, kedy  autori výskumných správ z kostolov v Chyžnom, Kameňanoch, Koceľovciach, Kraskove, Kyjaticiach, Ochtinej, Plešivci, Rákoši, Rimavskej Bani, Rimavskom Brezove, Šiveticiach  a Štítniku rozšírili stupeň poznatkov v oblasti datovania, vzájomných súvislostí a umeleckohistorického hodnotenia. Obohatili problematiku o cenné nové pohľady a zistenia, ale predovšetkým upriamili pozornosť odbornej i laickej verejnosti na existenciu tohto vzácneho súboru stredovekých pamiatok, ktorých historický a umeleckohistorický význam ďaleko prekračuje rámec regiónu i hranice Slovenskej republiky.  A práve táto vysoká kutúrno-spoločenská hodnota bola dôvodom na spracovanie ich nominácie (r.2002) na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. K zápisu však nedošlo.

Kondícia  a financovanie

Prevaha týchto kostolov je  tzv. „živých“,   konajú sa tu bohoslužby, avšak sú situované v chudobnom regióne Gemera, charakterizovaným  vysokým stupňom sociálnej odkázanosti jej obyvateľov.

 Celková kondícia kostolov,  ich stavebno -technický stav a stav výtvarných súčastí je individuálna. V predchádzajúcom období niektoré „zažili“ komplexné obnovy a reštaurovania nástenných malieb, či mobiliára, iné len parciálne stavebné alebo reštaurátorské zásahy. V súčasnosti sa  tieto stredoveké pamiatky nachádzajú v  trvalej postupnej obnove, t. j.  rozsah je determinovaný  finančnými i personálnymi kapacitami vlastníka.

Situácia posledných rokov v oblasti financovania náročnej obnovy týchto vzácnych pamiatok sa ani zďaleka nepribližuje k reálnej potrebe. Pritom väčšina objektov a značná časť nástenných malieb volá v záujme ich záchrany a zachovania pre budúcnosť po okamžitom  odbornom zákroku.

 „Každá minulosť je pobádaná budúcnosťou a každá budúcnosť plynie z minulosti. Každá minulosť i budúcnosť naberajú svoju podstatu a svoj tok z prítomnosti, ktorá vždy je.“ —  Aurelius Augustinus (ranokresťanský teológ a filozof)

Napriek metodickej a administratívnej pomoci príslušných KPÚ a OZ Gotická cesta  pri spracovávaní žiadosti o dotácie z Dotačného programu  MK SR, neraz najväčším problémom je pre vlastníka zoskupiť povinnú spoluúčasť vo výške 5 % z rozpočtu projektu. To prirodzene výrazne ovplyvňuje i rozsah plánovaných intervenčných zásahov do obnovy týchto národných kultúrnych pamiatok.

Kuriozitou týchto kostolov, napriek ich cca 800 ročnej histórii,   je i skutočnosť, že nastavenie podpory Programu  MK SR  „Obnovme si svoj dom“ (ďalej len „OSSD“)  im dovoľuje uchádzať sa o dotáciu medzi obrovitánskym počtom ostatných žiadateľov v podskupine 1.1., čo reálne, v porovnaní s podskupinou 1.2. programu OSSD – podpora lokalít UNESCO, znamená získanie nižšej podpory, oproti historicky mladším kultúrnym pamiatkam.

 Prítomnosť a odkaz pre budúcnosť

„Každá minulosť je pobádaná budúcnosťou a každá budúcnosť plynie z minulosti. Každá minulosť i budúcnosť naberajú svoju podstatu a svoj tok z prítomnosti, ktorá vždy je.“

—  Aurelius Augustinus (ranokresťanský teológ a filozof)

Stredoveké kostoly a ich vnútornú výzdobu  nevytvorila súčasná generácia, je nesmierne vzácnym  darom našich predchodcov. Je len na nás, či ho budeme v dnešnom svete,  technicko-industriálnom a na financie zameranom,  vnímať ako benefit alebo ako „ťarchu“. Nepochybne  ho treba chápať ako odkaz minulosti   niekoľko úrovňového významu; nielen lokálneho, regionálneho, národného, ale vďaka jeho okolnostiam vzniku, i európskeho. S možnosťou užívať toto bohatstvo sakrálnej architektúry vzniká nielen príležitosť  rozhodovať o jeho osude, ale  následne niesť i  zodpovednosť za toto rozhodnutie. Kultúrne dedičstvo je pre každý národ jedinečné, osobité a špecifické. Je identifikátorom jeho historickej, spoločenskej a mentálnej individuality a práve v dobe globalizácie zohráva jeho ochrana nezastupiteľnú úlohu.   Výrazne  sa tu prejavuje naša rezortná ako i národná schopnosť oceniť hodnoty týchto stredovekých klenotov, chápať ich multidisciplinárny význam a prispôsobiť tomu svoju legislatívu a edukačné aktivity na všetkých úrovniach vzdelávania a výchovy.

Posúdenie vhodnosti  nastavených politík  štátu ako i kultúrnej zrelosti národa nechám na posúdenie každého jednotlivca osobitne .

Značka Európske dedičstvo

Uvedomujúc si všetky tieto skutočnosti, majúc vnútornú zodpovednosť za naše výnimočné  kultúrne dedičstvo a súčasne výraznú podporu pani Vášáryovej, bolo nevyhnutnosťou intenzívne  hľadať riešenia i  nad rámec svojich kompetencií.  Bolo mimoriadnym šťastím a  súhrou náhod, že sa  podarilo  zoskupiť  tím rovnako nadšených osôb (právnických i fyzických), ochotných prispieť k zmene tohto stavu, a navyše zabezpečiť i také aktivity, ktoré naštartujú jeho trvalú udržateľnosť.   Výsledkom spoločného úsilia, bolo spracovanie a predloženie   nominačného projektu „Stredoveké nástenné maľby v Gemeri a Malohonte“  na udelenie Značky Európskeho dedičstva  12 uvedeným kostolom, tzv.  sublokalitám.

V súlade s požiadavkami nominácie je cieľom projektu predstaviť nástenné maľby v Gemeri a Malohonte v novom európskom naratíve ako fenomén podieľajúci sa na formovaní kultúrneho obrazu Európy a upozorniť na umelecké väzby medzi rôznymi európskymi regiónmi v umení blízkom bežným ľuďom. Hlavnou myšlienkou projektu je vytvorenie súčasnej prezentácie sakrálneho kultúrno-historického dedičstva, ktorá bude  nielen šetrná k jeho pamiatkovej podstate, ale aj ekonomicky a environmentálne udržateľná. Vzhľadom na charakter sublokalít, ktoré sa nemôžu stať centrami masového turizmu, sa projekt zaoberá udržateľnou, spoločensky zodpovednou prevádzkou, zameriava  na zapojenie miestnej komunity, prepojenie existujúcich aktérov a spoluprácu s lokálnymi, národnými a medzinárodnými kultúrnymi inštitúciami. Nominácia má za cieľ sprístupniť lokalitu novému publiku – najmä mladým ľuďom, návštevníkom zo zahraničia, ale aj virtuálnym návštevníkom a miestnym za účelom vytvorenia pozitívneho vzťahu k celému regiónu. Dôležitým prostriedkom sprístupnenia sublokalít je  návrh  kultúrnych podujatí, vzdelávacích aktivít a využitie nových multimediálnych  technológií.

Vzhľadom na situovanie sublokalít, nachádzajúcich sa na území Banskobystrického (BBSK) a Košického samosprávneho kraja (KSK) a  vlastnícke pomery (Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, Rímskokatolíckej cirkvi a Reformovanej cirkvi), oba kraje spolu so združením Gotická cesta, oblastnou organizáciou cestovného ruchu (OOCR) Gemer a Cirkevným zborom ECAV na Slovensku Rimavské Brezovo podpísali Memorandum o spolupráci a zaviazali sa zabezpečiť dlhodobý systém manažmentu projektu. Súčasne, všetkých 12 sublokalít vyjadrilo podporu myšlienke projektu podpisom Prehlásenia o spolupráci. Zároveň bol ustanovený spoločný manažment zaisťujúci jednotnú prezentáciu a koordináciu aktivít.  Projekt je oficiálne predkladaný Cirkevným zborom Rimavské Brezovo – základný koordinátor projektu, orgány regionálnej samosprávy (BBSK, KSK) a oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu (OOCR Gemer, KOCR Košice Región Turizmus a Banskobystrický kraj Turizmus) zodpovedajú za finančnú udržateľnosť, propagáciu, rozvoj udržateľného cestovného ruchu a manažment projektu. Neziskový sektor reprezentovaný združením Gotická cesta zaisťuje odborné a popularizačné aktivity.

Projekt je úžasným  príkladom vzájomnej kooperácie hlavných  aktérov a prevzatia konkrétnej  zodpovednosti za jednotlivé aktivity.  Je príkladom, že zachovanie a prezentácia kultúrneho dedičstva nie je záležitosťou len špecializovanej štátnej správy, že  zainteresovaním vhodných  subjektov do tohto procesu  a  spoločným úsilím dosiahneme multiplikačný efekt,  s pozitívnym dopadom na  vo viacerých rozvojových oblastiach (kultúra, vzdelávanie   ekonomika,  sociálne vecí a zamestnanosť).

V súčasnosti,  po odbornom posúdení na  národnej  úrovni,  je  projekt v štádiu posudzovania  na úrovni EÚ.   Výsledky nám budú oznámené  koncom roka 2021. V prípade úspešnosti to bude prvá udelená  Značka Európskeho dedičstva nominácii zo Slovenska.

PS

Značka Európskeho dedičstva  je prestížnym ocenením,   spájajúcim výnimočné lokality kultúrneho dedičstva, ktoré sa okrem historických, umeleckých či estetických hodnôt vyznačujú aj hodnotou symbolickou pre Európu. Všetky lokality označené ako Európske dedičstvo zohrávali dôležitú úlohu v dejinách a kultúre Európy alebo pri európskej integrácii.

Značka sa udeľuje lokalitám na základe ich symbolickej hodnoty a na základe aktivít, ktoré realizujú s cieľom informovať o svojom mieste a úlohe v európskej histórii a/alebo pri rozvoji a propagácii hodnôt podporujúcich myšlienku európskej integrácie.

Ochrana kultúrneho dedičstva je verejným záujmom, deklarovaná v Čl. 44 Ústavou Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.)

(2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

(3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

Predmetom ochrany je zachovanie originality a autenticity pamiatkových hodnôt kultúrnych pamiatok a  pamiatkových území .

 

Zuzana Klasová