Haluz

Žijeme tragické časy, priznajme si. A tak niet divu, že sme si v IKP spomenuli na tragicky zosnulého ministra kultúry SR Františka Tótha. Už sme kriticky hodnotili všetkých, ale jeho nie. A teraz prišiel ten čas, keďže nás opustil „najlepší“ a najdlhšie slúžiaci minister všetkých čias, Marek Maďarič. Tak sa pozrime, akým ministrom bol ten najkratšie slúžiaci.

 

František Tóth bol učiteľ, potom riaditeľ školy, štátny tajomník na školstve a napokon minister kultúry. Necelý rok. Tragicky zahynul dva mesiace po jeho odvolaní a táto kyslíková haluz bude pohľadom na jeho pôsobenie, ktoré je v istom zmysle haluz. A to pri zachovaní všetkej úcty.

 

Tóth bol z neslávne známej strany Aliancia nového občana (ANO). Pripomíname, že jej hlavné postavy čelia podozreniam a obvineniam z rozsiahlej korupcie či objednávky nájomnej vraždy. František bol v ANO tou „ľudskejšou“ tvárou. Ako dôkaz ju nosil vo vrecku v saku na kampaňových kartičkách a rozdával svojim fanúšikom. S jeho ministrovaním na MK SR to asi nebolo až také zlé, keď ho brutálne kritizovali aj mečiarovci. Nehovoriac o niektorých umelcoch, ktorých vydesili už len jeho reči o potrebe reformy rezortu kultúry. Hrôza ich opantala, keď tvrdil, že kultúrna politika je stále hlboko zakorenená v socialistických praktikách. Dokonca hovoril aj o nutnosti výskumov publika, niečo v zmysle merania hodnoty za peniaze. Už vtedy! Kultúra je predsa podporovaná z verejných zdrojov! Na chvíľu vyľakal aj predstaviteľov cirkví, keď s vážnou tvárou hovoril o potrebe inventarizácie cirkevných majetkov. No to by sme si už len dali! Reakcie ukázali, ako sa nám vlastne dobre žije v smrádočku nevyvetranej kultúrno-politickej komôrky. Načo čerstvý vzduch? Takto to bolo a tak nech to naveky zostane. Amen! Ešte aj tie Tóthove kultúrne poukazy, ktoré jedným vrzom riešili vzdelávanie v kultúre (konečne!) a návštevnosť nudných kultúrnych inštitúcií, Maďarič zmietol zo stola, len taký fukot. Tváril sa pri tom víťazoslávne ako Alexander Veľký, Slovenský. Aby ich po čase v tichosti a s ťažkosťami obnovoval.

 

Tak sme si na pána Tótha spomenuli. Aby sme nezabudli a aby sa každý nový minister či ministerka radšej dopredu vzdal/-a všetkých plánov na zásadné reformy, nech by boli akokoľvek potrebné. Osud ministra Tótha nech je mu alebo jej výstrahou.

Martin Katuščák