Haluz

My, Slováci, sme síce tvory celkom rozumné, ale naša tradícia nám velí zostať v zásade nepoučiteľní. A tak nejdeme dopredu ani dozadu, my najradšej svojstojíme na mieste, presne ako náš plechový najväčší Slovák na úpätí terchovskej doliny. Sme nepoučiteľní aj vo vzťahu k peniazom Európanov, ktorí nám ich sem v dobrej viere lejú, naivne sa domnievajúc, že ich použijeme na zveľadenie našej kultúry a kultúrnosti. Netušia, že naša slaviänska mater nás vychovala na potemkinovskom manažmente. A tak po našej Slávnej Slovakiane, ktorá nie a nie dosiahnuť európsku úroveň, ide budovať akési kreatívne centrum, po slovensky sa tam vraj bude tvoriť. Na iné vymýšľance už nie je čas a peniaze treba minúť čo najskôr – lebo inak by neboli žiadne malé aj väčšie domov, preboha! Radšej budeme vyzerať ako sprostí – na to sme zvyknutí – než by sme mali s hanbou vrátiť celú sumu. A kde bude to nové Kreatívne centrum? Predsa v Kunsthalle, lebo tá nám je aj tak nanič, lebo dokonca ani nevystavuje tradičnú kultúru.

A zhodou náhod je tu opäť náš najlepší minister kultúry, ktorý zase za nič nemôže. Práve naopak, vždy sa snažil či už išlo o desiatky miliónov na digitalizáciu, alebo toť nedávno o iné desiatky miliónov na kreatívny priemysel. Toľko stratégií iniciova! Vždy sa však našli nejakí nepriatelia kohézie, ktorí mu len polená pod nohy hádzali.

A tak SA zase všetko riadilo cez tie isté neosvedčené známe firmy, zase SA vyhlásili výzvy neskoro, a zase SA to len tak-tak stihne. Ak vôbec. Celé to bude vyzerať a chutiť ako tá slávna rozprávková torta z knihy O Psíčkovi a Mačičke. Chvalabohu, kultúra nikoho nezaujíma, takže nehrozí, že SA niekto bude sťažovať na námestiach. A iné na nášho najlepšieho ministra nefunguje.