Haluz

Vstúpili sme už do šiestej päťročnice, ktorú nám nenaplánovala komunistická strana. Dvanásť rokov – s prestávkou – sme tu síce mali štýl riadenia, ktorý aspoň trochu pripomínal zašlú slávu čias pred Novembrom 1989, no cenzúru a vnucovanie vkusu dnes zásadne zrieďujú demokratické voľby, našťastie. Namiesto vedúcej úlohy strany a ústredného postavenia ministerstva kultúry sa riadenie v tomto sektore postupne presunulo na samosprávy. Takým drobným problémom je, že v regiónoch chýbajú ľudia vychovaní nielen k riadeniu kultúry, ale ku kultúre vôbec. A tak s decentralizáciou prichádzali aj volania po návrate starých poriadkov, nech Bratislava netrčí len v kúte krajiny a nech sa postará, prípadne volania po úplnom zrušení ministerstva kultúry. Možno preto, že tam dodnes nik nezahviezdil. Mnohým členom kultúrnej komunity sa cnie za údajne najlepším ministrom kultúry. Asi preto, že veľkoryso podporoval kadekoho – a tak si získal priazeň, tiež kadekoho. No čo by slovenský kultúrnik nečakal – odchádzajúca ministerska ho prekonala. Neskonštatovala to kultúrna kultúrna obec, ktorej je poväčšine na smiech, potľapkala sa po pleci sama. Pokračujúci nezáujem o rozvoj kultúrnych inštitúcií vynahradila podporou folklóru, veď také čosi fungovalo u ľudákov aj komunistov. Aj po Slovensku pobehala, v IKP kvitujeme, že dokonca prekonala odpor k inakosti a odvážila sa vkročiť do Andyho múzea v Medzilaborciach. Od odchádzajúcej ministerky sme si nič nesľubovali, takže ani nie sme rozčarovaní. Azda by bolo vhodné pouvažovať o tom, že adepti či adeptky na kultúrno-ministerský post by mali absolvovať vstupný skrínigový test, či majú aspoň aký-taký prehľad o kultúre. Stačí pár otázok, napríklad čo napísala Timrava, aké zviera dal Vilikovský na poschodie, ako sa volá galéria v Liptovskom Mikuláši, akú báseň napísal Štúr, kto napísal Kto za pravdu horí, čo je to deacidifikácia atď. – a hneď by sme vedeli, na čom sme. Alebo sa ani neunúvajme, rovno zlúčme rezort kultúry s obľúbenejším športom, ten má lepší výtlak. Každý predsa musí uznať, že Sagan, Šatan či Vlhová sú viac než nejaký Matej Bel.

 

IKP