Kreatívna ekológia

Umenie v jadre a kultúra naokolo, ja si to celé predstavujem ako jablko.

V IKP sme toto prirovnanie už tiež použili, keď sme formulovali ako jadro – živú, modernú kultúru. A ten zvyšok sme nazvali dreňou.

Avšak jadro jablka bez drene nemôže existovať. Ani zem bez zemského jadra, rovnako ako bunka, ktorá má v jadre základnú DNA informáciu. Načo by nám však bolo samotné DNA bez cytoplazmy so všetkými zásadnými orgánmi, samotné zemské jadro bez zmyselných zemských sfér jaderník jablka bez drene?

Hovoríme o vysoko prepojených systémoch, ktoré aby sme popísali, musíme využiť definíciu ekológie.

Takže pojem ekológia: Ide o vedný odbor, ktorý skúma vzťahy medzi organizmami a životným prostredím a vzťahy medzi živými organizmami navzájom. Kultúru, umenie, životný štýl, prácu, vzdelanie, životné prostredie, …  nič z toho nemôžeme chápať izolovane. Zároveň snaha pochopiť všetko naraz nás upozorňuje na naše obmedzené chápanie. Sokratovské „Viem, že nič neviem“ je v tomto danom kontexte ideálnou barličkou.

John Howkins sa vo svojom diele Creative ecologies – Where Thinking Is a Proper Job svoje východiská naozaj hľadá v biológii, v Darwinovskej evolučnej teórii, u evolucionistického Schumpetera a teórie spoločenských a inštitucionálnych zmien.  Rozvíja a v istom zmysle oponuje Richarda Floridu a jeho vnímanie Kreatívnych priemyslov. Uvedené slovné spojenie sa mu totiž zdá príliš zjednodušujúce a ohraničujúce. „Mali by sme byť opatrní pri slove priemysel… stalo sa metaforou pre široko – spektrálnu, opakujúcu sa, masovú produkciu … v rozsahu (v zmysle rôznorodosti aktivít), v akom pracujú tvoriví pracovníci , tento pojem je nerozumný.“ Preto „priemysel“ nahrádza „ekológiou“ a hovorí o tvorivom systéme. V Európe je ako jadro vnímané umenie, v ázijských krajinách sú to často najmä technológie a inovácie, čo je výsledkom spoločenského vnímania, konsenzu a nastavenia kultúrnej politiky. V kreatívnej ekológii tiež môžeme vnímať snahu o vymanenie ekonomického prínosu zo úplného centra prepojeného systému, pomyselným DNA je v tomto prípade myšlienka a nápad, ktorú ale môže prinášať ktokoľvek, lebo ako Howkins pripomína „Každý môže byť kreatívny“, čiže vstupov do systému je nekonečné množstvo. Podobne zmýšľame napríklad o internete.

Ja sa pri spojení kreatívna ekológia vždy prenesiem do filmu Avatar na fantastickú planétu Pandoru obývanú, v našich mysliach, až mýtickým mierumiovným obyvateľstvom kmeňa Na´vi. Zápletka hovorí ako inak o násilnej kolonizácii nenásytnou ľudskou rasou. Ale mimo nej sa pred našimi očami rozprestiera svet, ktorý hrá svetelné divadlo v každej jeho pulzujúcej cievke. Domorodí obyvatelia nám ukazujú, ako posvätne sa správajú k svojej matke zemi, ktorú volajú „Íva“ . Íva pulzuje z útrob zeme a prepája všetko vo svojom okolí, ako superpočítač, ako dokonalý mechanizmus, kde každý tvor, každá bunka je nevyhnutnou čiastočkou pre fungovanie celého ekosystému – sveta. Pulzujúcimi prepojenými vláknami prechádzajú informácie, ktoré svietia a pulzujú, akoby sme sa pozerali na pulzovanie krvi v ľudskom tele, miazgy v kmeni stromov. Domorodí obyvatelia žijú v dokonalej symbióze so svojím prostredím, rešpektujú ho v nevídanej miere. Oni sú prototypom dokonalých obyvateľov kreatívnych ekosystémov.

Kreatívna ekológia je pohľad na svet cez optiku poznania, zodpovedného a etického správania sa a hľadania nových a nepoznaných myšlienok a nápadov.

Ľudia majú možnosť svet okolo seba meniť, denno-denne to robia. Vytvárajú a udržiavajú neprebernú pavučinu vzťahov, ktoré v každom momente vznikajú, zanikajú, a ktorú môžeme pomenovať kreatívna ekológia. Náš ekosystém môže prosperovať, alebo môže byť deštrukčný. To je však už otázka kvality kultúry. A pokory a tolerancie všetkých jej spolutvorcov. Kmeň Na´vi je pozitívnym príkladom vo svete fantázie.

Jana Javorská