KULTÚRNY CESTOVNÝ RUCH NA SLOVENSKU

Cestovný ruch patrí momentálne k najdynamickejší sa rozvíjajúcim odvetviam národného hospodárstva Slovenskej republiky a vďaka svojmu prírodnému a kultúrno-historickému potenciálu má ideálne predpoklady pre rozvoj kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu.
Na základe prieskumov realizovaných Európskou komisiou je kultúra ako hlavný motív dovolenky na štvrtom mieste. Prvé miesto patrí dovolenkám v prímorských destináciách (slnko, voda, pláž), potom je to návšteva priateľov a známych a následne pobyt v horách (príroda, aktívna turistika).
Kultúrne objekty môžu výrazne zvýšiť atraktívnosť a konkurencieschopnosť danej turistickej lokality. Rozvoj kultúrneho cestovného ruchu na regionálnej úrovni prináša so sebou väčší počet turistov so záujmom o históriu a zachovanie kultúrneho dedičstva, čo môže pozitívne ovplyvniť: tvorbu nových pracovných miest, zvýšenie príjmu pre miestne obyvateľstvo, posilnenie lokálnej ekonomiky, zachovanie regionálnych zvykov, tradícií a posilnenie hrdosti komunity na kultúrne dedičstvo a zvýšenie povedomia o destinácii.
Turisti, ktorých cieľom je návšteva múzeí, galérii a historických pamiatok uprednostňujú kratšie, lokálnejšie, častejšie sa opakujúce dovolenky najmä v mestách. Častokrát si svoj pobyt spestrujú aj o návštevu prírodných atrakcií v blízkom okolí.
Keďže už viac ako 23 rokov pôsobím v Poľsku a aktívne sa venujem propagácií kultúrneho a prírodného bohatstva Slovenska z hľadiska cestovného ruchu, tak by som veľmi rád práve na príklade poľských turistov poukázal na kultúrno-historický potenciál Slovenskej republiky.
Poľským turistom patrí dlhodobo druhé miesto čo sa týka návštevnosti zahraničných turistov na Slovensku. Prvé miesto prináleží turistom z Čiech. V roku 2017 našu krajinu navštívilo okolo 210 tisíc poľských turistov. Spolu s jednodňovými návštevníkmi sa tento počet pohyboval okolo 500 tisíc osôb ročne.
Poľská republika, s počtom obyvateľov okolo 38 mil., je z hľadiska rozvoja cestovného ruchu na Slovensku veľmi dôležitým trhom. Blízkosť hraníc, podobná mentalita, skoro žiadna jazyková bariéra a čoraz lepšia cestná a dopravná infraštruktúra dávajú veľký predpoklad na zvyšovanie počtu poľských turistov na Slovensku. Veľká časť kultúrnych a historických skvostov na Slovensku sa nachádza v blízkosti poľsko-slovenských hraníc resp. v mestách kde je z Poľska veľmi dobré letecké, vlakové a autobusové spojenie (Bratislava a Košice). Poľskí turisti počas svojich krátkodobých resp. dlhodobých pobytov na Slovensku navštevujú predovšetkým: hrady, zámky a kaštiele, drevené kostolíky, skanzeny, pamiatky UNESCO, mestské pamiatkové rezervácie a múzeá.
Z hradov a zámkov ich najviac lákajú Oravský, Spišský a Ľubovniansky hrad. Práve k Ľubovnianskemu hradu majú Poliaci z historického hľadiska najbližšie, pretože 360 rokov (1412-1772) bol hrad spoločne s 13. spišskými mestami v poľskom zálohu, teda platili dane poľskému kráľovstvu. Dôležitými historickými faktami je aj to, že v rokoch 1655-1661 boli na Ľubovnianskom hrade uložené poľské korunovačné klenoty a v rokoch 1883-1945 bol majiteľom hradu Ľubovňa poľský gróf Andrzej Zamoyski, ktorému v tom čase patrili aj kúpele Vyšné Ružbachy. Práve uvedené historické spojitosti Ľubovnianskeho hradu s Poľskom sú častým dôvodom návštevnosti tejto atrakcie a celého regiónu poľskými turistami. Nedávno nový poľský turistický portál www.WaszaSlowacja.pl, ktorý sa venuje slovenským turistickým atrakciám napísal, že teoreticky Ľubovniansky hrad a 13. spišských miesta naďalej patria Poľsku, lebo Uhorsko, ktorého historickou súčasťou bolo aj dnešné Slovensko, doteraz nesplatilo dlh – 37 tisíc kôp grošov (cca 7,5 tony striebra). Článok sa končí úsmevným komentárom, že keďže sme teraz spoločne v Európskej únií, tak by Poliaci mali na Slovensko vyslať svojho exekútora, aby získal stratené územia späť. Našťastie spolupráca Ľubovnianskeho hradu a spišských miest s poľskými inštitúciami je veľmi dobrá a žiadna exekúcia zo strany Poľska im nehrozí.

Z kultúrnych pamiatok zapísaných v zozname UNESCO Poliaci najčastejšie navštevujú Bardejov, Levoču, Vlkolínec, drevené kostolíky na poľsko-slovenskom pohraničí a rastie aj záujem o Banskú Štiavnicu. Čo sa týka návštevnosti skanzenov, tak najväčší záujem je o skanzeny v Zuberci-Brestovej, Pribyline a Vychylovke na Kysuciach. Z mestských pamiatkových rezervácií je záujem hlavne o návštevu historických centier Bratislavy, Košíc, Trnavy, Nitry, Banskej Bystrice, Kremnice a Spišskej Soboty. Asi najznámejšou slovenskou obcou v Poľsku sú rozprávkové Čičmany v Rajeckej doline, ktoré sú charakteristické originálnymi drevenicami s bielou ornamentálnou výzdobou. W Rajeckej doline Poliaci navštevujú aj obec Rajeckú Lesnú so známym Slovenským betlehémom.
Slovensko momentálne nemá pre Poliakov prestížne galérie a múzeá, ktoré by ich húfne lákali na návštevu našej krajiny. Určite takými lákadlami by mohlo byť múzeum moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach, ale muselo by byť modernizované a lepšie propagované a Danubiana, ktoré sa nachádza v Čunove na polostrove rieky Dunaj. Taktiež koncerty známych svetových hudobných interpretov, návšteva divadiel a hudobných festivalov na Slovensku môžu byť v budúcnosti veľmi dôležitou súčasti kultúrnej turistiky zo strany poľských klientov.
K zvýšeniu návštevnosti poľskými turistami v hore uvedených mestách, hradoch, pamiatkach UNESCO, múzeách a na kultúrnych podujatiach je však potrebná cieľavedomejšia propagácia a reklama zo strany miestnej samosprávy, lokálnych turistických organizácií a štátu.
Kultúrny cestovný ruch je tvorcom hodnôt, vrátane ekonomických a to si musíme čo najskôr uvedomiť, aby nebolo neskoro. Aj keď mieru, akou sa podieľa kultúrny turizmus na rozvoji cestovného ruchu v danom regióne je veľmi ťažko vyčísliť, je evidentné, že nárast a trvalý prísun príjmov z cestovného ruchu priamo závisí od záujmu turistov región navštevovať a opakovane sa doň vracať, čo zase závisí od toho, aké atraktívne, aj kultúrne, produkty im región ponúka.

Ján Bošnovič