MESTO VČERA, DNES A ZAJTRA

V mestách je koncentrácia ľudských mozgov, ekonomická sila aj sociálny vplyv na dianie okolo nás. Mesto, ak sa v ňom stretne správne vizionárske zoskupenie ľudí, je strategickou scénou pre pokrok.

Slobodné kráľovské mesto Zvolen s viac ako 773 rokov trvajúcimi privilégiami je jedným z najstarších miest na Slovensku. Prírodné danosti tu vyformovali prirodzenú križovatku hôr, riek, železníc , ciest aj medzinárodné letisko.

Forma mesta je pre ľudí určovaná jeho základnými urbanistickými funkciami: bývaním, prácou, zotavením či rekreáciou a ich prepojením dopravou. Stavba miest, urbanizmus, je organizáciou všetkých funkcií kolektívneho života v mestách a na vidieku. Stavba miest má vychádzať z funkčných potrieb a nemôže byť nikdy určovaná iba estetickými špekuláciami. Musí na prvom mieste uviesť do systému funkciu bývania, práce a rekreácie, vlastníctvo pozemkov a objektov na nich. Prostriedkami na usporiadanie týchto funkcií sú rozdelenie pôdy, čiže parcelácia pozemkov, regulácia dopravy a zákonodarstvo. Cieľom sú: vhodné funkčné využitie územia, priestorové usporiadanie územia a konfigurácia stavieb v území. Cyklus denných funkcií: bývanie, práca a rekreácia, má byť vzhľadom na čo najväčšie časové úspory regulovaný. Pre človeka je optimálnou dochádzka za prácou dvakrát 30 až 45 minút denne.

Hospodársky rozvoj Zvolena vrcholil po roku 1867- výstavbou železnice a nástupom priemyselnej revolúcie. Z hľadiska pochopenia súvislostí sú dôležité dokumenty najmä z medzivojnového obdobia (1918-1939). Na ich základe možno poukázať na možnosti, ktoré mesto Zvolen malo v danom okamihu a zároveň ich porovnať so súčasným stavom. Námestie SNP vo Zvolene a Václavské námestie v Prahe sú dvomi najväčšími námestiami v Európe. V 50-tych rokoch 19. stor. mal Zvolen cca 2 000 obyvateľov a 300 domov. Hospodársky rozvoj Zvolena vrcholil po roku 1867- výstavbou železnice a nástupom priemyselnej revolúcie. V roku 1918 mal Zvolen cca 11 000 obyv. Vytvorenie nového župného zriadenia, v ktorom sa Zvolen stal sídlom Pohronskej župy (1923) viedlo k vzniku nových plánov a projektov. V roku 1924 predložil mestu Ing.arch. Antonín Mendl veľkorysý územný plán zóny, žiaľ, nestretol sa s pozitívnou odozvou zo strany mesta. Podľa jeho projektu sa ale zrealizoval roku 1932 polyfunkčný objekt Živeny (obchody, kancelárie, škola pre ženské povolania, kino, byty) na Nám. SNP oproti hradu pri hoteli Škubňa. Ing. arch. Antonín Mendl (1890-1944) bol český architekt, pedagóg a profesor na ČVUT v Prahe. Mestu sa nepodarilo zrealizovať ani najvýznamnejší projekt- rekonštrukciu Zvolenského zámku (v polovici 14. stor. veľkoryso prestavaný na kráľovskú rezidenciu uhorským kráľom Ľudovítom z Anjou) na sídlo župy podľa projektu Ing. arch. Dušana Jurkoviča a P. Pacla roku 1926. Roku 1928 bolo župné zriadenie zrušené.

Dôležitým krokom v riadení a organizácii výstavby Zvolena na mestskom úrade bolo vytvorenie funkcie mestského inžiniera, ktorým sa stal roku 1935 architekt Gustáv Stadtrucker. V období krátkeho trvania prvej Československej republiky sa vo Zvolene zrealizovalo niekoľko projektov  významných československých architektov ( Antonín Mendl, J. Stockar- Bernkopf, Jozef Gočár, V. Cankař, Emil Belluš, Gustáv Stadtrucker, Rudolf Stockar na Sliači a ďalší). V roku 1930 v čase veľkej svetovej hospodárskej krízy a  v  dôsledku nespokojnosti so zrušením župného zriadenia vznikla vo Zvolene z iniciatívy zvolenskej pobočky Spolku československých inžinierov a architektov Národohospodárska župa stredoslovenská (NŽS) ako prvá regionálna organizácia svojho druhu na Slovensku. Spolupráca stavebných inžinierov, staviteľov, architekta, ekonóma, bankára aj divadelníkov a lesákov sa pretavila do harmonickej štruktúry mesta. Dokonca toto zoskupenie už pred 45 rokmi vylobovalo realizáciu štvorprúdovej rýchlostnej cesty medzi Zvolenom a Banskou Bystricou. A tak sa z „Bryndziarov “ a z „Pažravej pri Zvolene“ stalo fungujúce súmestie dvoch spriatelených miest. Dnes má mesto Zvolen okolo 68 000 obyvateľov.

Jarmila Húsenicová