Monitoring

Prvá ministerka kultúry, pani Ľ. Laššáková
Nikdy sme ju nestretli, ani sme doteraz o nej nepočuli, ale to je naša chyba. Máme prvú ženu na čele našej štátnej kultúry. Len sme v rozpakoch, či máme kričať Hurrá, alebo Urá. Jej stalinské poňatie kultúry ako folklorizácie nášho moderného európskeho bytia – chce predsa podporiť fujary a píšťalky – nás vrátilo do pokojných a stabilných vôd 50. rokov minulého storočia. Celkom ako v Kaliningrade. Tam tiež, keď prekročíte poľské hranice, ocitnete sa 50 rokov späť ako v cestopise pana Broučka. Skvelé. Nepotrebujeme ani inštalovať ruské rakety, ktoré sú z kalinigradskej oblasti namierené na nás. Naše rakety, ktoré inštaluje pani ministerka, sú, samozrejme, kultúrne s detvianskymi výšivkami.

Kundy Crew – aktualizácia
Po detvianske výšivky treba siahnuť do studnice poznania našej obľubenej Kundy Crew Ženy zase zasadli k vyšívaniu a využívajú remeselnú zručnosť našich starých materí. „Ženy majú gule”, hlása jeden ich nápis, namiesto tradičného „Kde sa dobre varí, tam sa dobre darí”, ktoré sme vyšívali v štvrtej triede základnej školy. Holt, zmena je pokrok. Dúfam, že podobné nápisy vyšijú aj pre pani ministerku. Hodilo by sa „Choď do ****”. Už sa tešíme.

Ach Bernini, Bernini, ale si nám narobil
Úradníci Ministerstva kultúry dostali tresty za to, že nevedeli, že by niečo také vzácne, ako dielo Giana Lorenza Berniniho v podobe stratenej busty pápeža Pavla V. mohlo byť na Slovensku.Alebo vedeli a preto dostali tresty? Busta má hodnotu na trhu antikvít 7 miliónov eur a pokuty jednému úradníkovi a jednej úradníčke sú po 5 tisíc eur. Najhoršie na tom je, že sa všetci potuteľne usmievame, lebo predsa vieme svoje… nie? Oplatilo sa, napísali novinári, nie my.

Stratili sme Stalina
Nebojte sa, už dávno, ale to je titul, ktorý nás zaujal. Pokiaľ sa pamätáme, tak na fiktívnych pohreboch Stalina všetci bedákali a utierali si nosy, ale toto je satira, či dokonca groteska. A že je dobrá, o tom svedčí jej zákaz v Rusku. Verchuška si ten film pozrela a usúdila, že na absurdnej smrti a ešte absurdnejšom strachu Stalinových blízkych zo Sibíra alebo guľky do hlavy sa nikto nebude baviť. Ľudia, ktorí prežili tie roky v Jáchymove, sa asi nebudú baviť, ale my sme zavýjali od smiechu nad scénou, ako Stalin leží už niekoľko hodín v kaluži „nedôstojnosti”, teda vlastného moču a nad ním sa odohráva skvelé panoptikum postáv, ktoré tak dobre poznáme z histórie. Možno aj Dubčeka, teda ten film, by bolo lepšie natočiť ako hororovú frašku. Zdá sa nám, že tento žáner lepšie vystihuje smiešnosť a zároveň neuveriteľnú tragédiu historických postáv. Počkáme si!

Vrátili sme sa k Ištvánovi Bibó – alebo Bibóovi
V jeho slovníku sa nachádza pojem Podstata kultúry, ktorá má dvoch úhlavných nepriateľov: mocenský ošiaľ a ideovo pomätený dogmatizmus. Bibó upozorňuje, že najstrašnejšie monštrá v dejinách sa zrodili z pervezného spojenia týchto dvoch fenoménov. Predstava, že kultúra, diela ducha, vzdelávací proces, tvoriví ľudia nie sú na nič iné vhodní, len na využitie ako „ostrej ideologickej zbrane” proti politickým alebo kultúrnym protivníkom, rúca základnú štruktúru ľudskej kultúry. Tiež si to myslíme a v duchu sme si na nešťastného a dnes znovu zatracovaného Maďara spomenuli.

Kniha Obrazy z kulturních dějin Střední Evropy
Vždy si radi prečítame eseje Martina C. Putnu, ale stráviť veľkonočné sviatky s nimi po večeroch bol kultúrny zážitok, aj keď nás vždy pichlo pri srdci, keď nás menoval Horné Uhorsko. Jeho dokazovanie, že kontrakultúrne gesto, ktorého sme aj dnes svedkami, sprevádza slasť z vyvolávania zúrivosti, nám privodilo naozajstnú kultúrnu rozkoš. Tie naše návraty k starým veciam a znovu obnažovanie kameňov, ktoré sú tak bezpečne vzdialené od života tých, čo sa nimi kochajú, to sme si dokonca zapísali. Biedermeier, katolícke osvietenectvo, genderový pesimizmus, skvelé pojmy pre nás slovník. A nakoniec heslo – „Prdy plaší smrt!” Latka je príliš vysoko. Proti tomu je Blokova hláška – „Voš zvíťazila nad svetom”, nudná.

Konečne škandál a nie u nás
Tohto roku slovenská spisovateľská obec prekvapivo opäť zostane bez Nobelovej ceny za literatúru. Je to aj preto, lebo sa vôbec nebude vyhlasovať. Vydýchli sme si, nebude sa na čo vyhovárať. Dôvod je tak príjemný a normálny – baby a peniaze na súkromné tretky. Dokonca sa ani dlho nechcel nikto priznať, že chytal baby za zadok a že spreneverili financie nadácie na svoje luxusné vecičky. Celkom ako u nás, v provincii. Potešilo nás to nämlich tak, ako keby zdochla susedovi koza. No pozrime, aj oni sú takí, ako my. Katka Trostenson, ďakujeme ti za pocit, že sme tiež svetoví.

Rap
Mladý, brutálni fešáci. Tak by sa dal preložiť názov albumu nemeckých rapperov Kollegah&Farid Bang. 30 miliónov strímov, jeden verš sa končil, aby sa to rýmovalo: „mám telo vyrysovanejšie ako väzni v Auschwitzi”. Bolo to na cenu, kým niektorí nezačali svoje vracať. Kedy si aj my všimneme, že odvrátenou stranou rapu je otvorený antisemitizmus , svetové spiknutia a osočovanie elít a médií? Ako ustrážime rozdiel medzi nevkusom, nadsádzkou a nenávistnou neznášanlivosťou? Tisícky mladých si do uší púšťajú jed negácie. A to ako súčasť modernej kultúry.