Monitoring

Kreatívna Európa

Na rozpočtové obdobie 2014-2020 bolo na program Európskej únie Kreatívna Európa vyčlenených takmer jeden a pol miliardy eur. Väčšina financií – 56%, ide na filmovú tvorbu, vzdelávanie a distribúciu, 31% na kultúrne projekty a 13 % na administratívu, napríklad na spoluprácu a náš kultúrnokreatívny pult. Ešteže ju máme, tú EÚ. V IKP sme radi, že slovenské organizácie a projekty sa úspešne zapájajú. Z veľkej európskej štangle si aspoň trošku ozobkajú vcelku príčetné aktivity ako Divadelná Nitra, Brak, festival Pohoda, či preklady slovenských kníh do cudzích jazykov.

A po aj našich veľkých protestoch má nová Európska komisia komisárku aj pre kultúru. Je ňou naša bulharská priateľka a energická žena – Marija Gabriel. Držíme palce!

 

Kto má na kultúru?

Od malička nás učili, že sa spoločnosť delí len na dve triedy, akýchsi vzdelancov pomimo a vedenie komunistickej strany. 30 rokov po sa zrazu ukazuje, že to už nie je pravda. Nás na výskume českých sociologičiek, ktorý nedávno v Prahe uverejnili, zaujalo, ako je to teraz so záujmom o kultúru v nových šiestich spoločenských triedach. Zaistená stredná trieda má veľa povinností, ale chodí do divadla a na koncerty a má doma knižnicu. Nastupujúca kozmopolitná trieda vlastní silný kultúrny kapitál, konečne rozumie aj modernej kultúre, ale nečíta knihy. Tradičná robotnícka trieda sedí v malých mestách a dedinách každý večer pri televízii. Trieda miestnych väzieb chodí spať so sliepkami. Do ohrozenej triedy patria najmä ženy, vychovávajúce deti a vnúčatá, teda žije v bezprostrednom dotyku s problémami, ktoré máme so vzdelávaním. Chudobná trieda je zložená zo všetkých vekových kategórií a má problémy, ktoré jej znemožňujú akýkoľvek prístup ku kultúre. Chápete problém?

 

100 rokov slovenského divadla

V roku 2020 si pripomenieme 100. výročie prvého profesionálneho divadla na Slovensku – Slovenského národného divadla. Prvé predstavenie SND sa totiž uskutočnilo 1. marca 1920. V súčasnosti si už len ťažko predstavujeme, aké asi mohlo byť pre Slovákov zažívať profesionálne výkony prvých slovenských divadelníkov. Je otázne, či sa súčasní žiaci majú možnosť o tom dozvedieť v rámci školských osnov. Rok 2020 by nemal byť len oslavou nabitou nekonečným radom predstavení v divadlách za potlesku burácajúcich divákov. Mal by byť rokom, kedy si úprimne priznáme, že stále v zahraničí ťaháme za kratší koniec, máme problém presadiť sa na európskej pôde, naše súbory hosťujú málo, nevieme robiť slovenskému divadlu dobré PR a čoraz častejšie súbormi otriasajú vnútorné spory a „blbá” nálada. Možno by to mohol byť rok, keď divadlo nastaví svoju tvár nielen spoločnosti, ale i samo sebe. A my v tom držíme palce, lebo to je tá najťažšia rola zo všetkých. Tešíme sa na recenziu storočnice budúci december.

Bibliotéka

Čím ďalej, tým väčšia, tým obsiahlejšia a tým rôznorodejšia. Ak niečo skutočne máme v našom štáte, tak sú to knihy. Škoda, že väčšinou už číta len staršia a stredná generácia, a najmä ženy – a nielen učiteľky, dúfame. Stánky vydavateľstiev sa predháňajú v ponukách titulov, autoriek a autorov. Aj v tom sme už na európskej úrovni. A dokonca na tejto bibliotéke sme sa konečne zaradili medzi vyspelé európske štáty. Prvýkrát od roku 89′ sa o to, aby sme mali vôbec čo čítať, zaujíma priamo Kremeľ. A dokonca v slovenčine a nie v ruštine, ako predtým. Bohužiaľ, nemôžeme podať správu, či sú preklady kvalitné, keďže u nás v IKP takúto literatúru nepreferujeme. A tak len veríme, že na propagandu zostanú sociálne siete a ľudia si na bibliotéke kúpili naozaj hodnotnú slovenskú a svetovú literatúru. Bolo jej tam habadej, až sa vidlami dala prehadzovať.

 

Kreatívne centrá

Keď začne Ministerstvo kultúry SR komunikovať s kultúrnou obcou a v každom riadku je slovo „kreatívny”, odporúčame spozornieť. A preto aj keď síce vítame, že eurofondy konečne prenikli aj do živej kultúry, obávame sa, že to skončí tak, ako vždy. Nič pripravené, nič prediskutované, len rýchlo-rýchlo minúť peniaze. A keďže cudzie slovo „kreatívne” spojené s ďalším cudzím slovom „centrum” je módne, všade budú kreatívne centrá, od Prešova cez Jelšavu až po Čadcu. Že vlastníte staromódny kultúrny dom, nemáte dostatok „kreatívnych” ľudí a vôbec, zateká vám strecha, to MK SR nezaujíma. Kreatívne centrum bude a hotovo.

 

Ekokultúra

Po tom, ako sa postupne svetom čoraz hlasnejšie ozývajú spojenia ako ekologická kríza, klimatická kríza a vlády prijímajú plejády opatrení, je čas, aby kultúrne organizácie nielen nasledovali, ale stáli na čele zmeny v prospech životného prostredia a odpadového hospodárstva. Aj my v Kultúrnom kyslíku chceme hovoriť o odpade, pretože sila hnutia Zero Waste sa postupne udomácňuje aj v oficiálnej kultúre. Veľmi oceňujeme kroky Fondu na podporu umenia, ktorý si dal vypracovať enviromentálnu politiku v súvislosti s odporúčaniami pre uvedenie enviro-stratégie do praxe. Zohľadňovanie ekologického aspektu pri posudzovaní žiadostí a najmä pri vyúčtovaní projektov bude určite jedným z tých krokov vpred, ktorému budeme tlieskať a prestaneme používať tony papiera.