Monitoring

Prečo znesieme Vietnamcov a iných nie?

Maďarov, Arabov, černochov nikdy, ale z nejakého neznámeho dôvodu nám usmievaví predavači šušťákov nevadia. Možno preto, že sú menší než priemerný tunajší junák? Alebo preto, že nezaložili politickú stranu a nemajú mocenské chúťky? Alebo sú k nám dostatočne úctiví? Napríklad taký festival o Vietname v Martine pritiahol vyše 800 ľudí. Všetko pojedli a popili a odchádzali plní zážitkov z výstavy fotografií, hudby, živých obrazov a krátkeho dokumentárneho filmu s diskusiou. Čo by za takú účasť dali niektoré iné akcie na Slovensku! Z toho vyplýva ponaučenie: 1. ak niečo organizujete, nezabudnite na originálne jedlo, najlepšie orientálne, 2. nech je ho čím zapíjať, pretože Vietnamci sú nám sympatickí aj preto, lebo pijú.

 

Voľakedy, keď sa zastavili na ceste, postavili Božie muky, dnes vyhĺbili jamu

Najprv ste mali ísť do Dúbravky v Bratislave, potom cestou k vojenských objektom, nasledovať biele šípky a pri ohnutej, zabočte. Uprostred lesa pod vašimi nohami bola  land-artová inštalácia My sme. Autor Jaro Belis. V jame bolo nás, ľudí, plno. Stáli sme akoby vo vyhĺbenom  gréckom okrúhlom strmom amfiteátri bez javiska a skoro každý mal v rukách zástavku s heslom. Ja som napríklad bola tá s heslom United. Bola nás plná jama a každý sme boli iný. I na fotografii to urobilo na človeka dojem. Ľudia sa stavali na okraj jamy a pozerali dole a my sme tam stále boli – 10 dni od 11.septembra. Umelecká výpoveď dneška o nás, ľuďoch, bez kríža a križovatky, ale s potrebou sa v lese zastaviť a zamyslieť sa. Každý/á za seba.

“Kultúrne mechanizmy” pre pedofilov

Francúzska katolícka cirkev zverejnila správu o 3 000 farárskych pedofilov v cirkvi od roku 1950, ktorú zverejnila nezávislá vyšetrovacia komisia. Upozorňuje najmä na mechanizmy kultúrnej povahy, ktoré umožňovali zľahčovať a skrývať tieto kriminálne činy. Kultúrne podmienené ospravedlňovanie činov mužov v patriarchálnej spoločnosti, stáročia oslabené postavenie žien a detí ako nedôležitých bytostí, bez práv, cirkev ako kultúrna inštitúcia, požívajúca výlučné postavenie mimo právneho systému štátu. Pri všetkom “zbožňovaní” kultúrnych tradícií a ospevovaní žiarivo čistej romantickej minulosti by sme nemali zabudnúť na zásady moderného kritického myslenia a prizrieť sa aj našim kultúrnym mechanizmom poriadne pod nechty. Všeličo by sme tam našli. Už len zriadiť komisiu.

Dá sa aj bez podpolianskych tancov a víriacich krojovaných sukní

Pozerali sme odovzdávanie 3. ročníka ESET Science Award pre najlepších slovenských vedcov roka a ani raz sme sa neošívali. Vyznamenávanie, sprevádzané televíznym prenosom, malo európsku kultúrnu úroveň a to nás zaujalo. Scéna moderná, páni vo vyleštených topánkach, ceny tiež moderné a natoľko ľahké, že sa dali udržať aj krehkej dáme. Oželeli sme fujary a vystúpenie SĽUKU. Pamätáte si na otvárací ceremoniál Predsedníctva Slovenska v Európskej únii? Ako sme na konci prezentovali svoju romanticky vnímanú svojstojnosť? A ako sme sa ošívali pred tv obrazovkami? Tak ESET sa tomu vyhol a my sme si vydýchli. Mnohými našimi spoluobčanmi milovaný folklorizmus zostal tam, kde má byť. V dedine.

 

Všimli sme si aktivitu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

O čo išlo? O pop music. Ministerka kultúry ohlásila zámer zrušiť povinnú kvótu 25.% popovej hudby v súkromných rádiách. Nevieme, či si bola vedomá reakcie popových tvorcov, ale ozvali sa. A hlasno. Zákon bol asi myslený dobre, ale v realite to, čo sme počuli v rádiách, nebol široký záber slovenskej popmusic. Rádia hrali dookola tie isté odrhovačky a priestor pre súčasnú slovenskú kvalitnú tvorbu sa až tak rapídne nezvýšil. Asi si treba v MK SR lepšie uvedomiť, čo by bolo žiadúce, ako skutočne podporiť kvalitu autorov a hudobníkov  našej milovanej pop hudby a ako povzbudiť súkromné rádiá, aby si začali vyberať z väčšej škály a rozmanitosti populárnej hudby. Aj keď tušíme, že playlisty sú zostavené podľa vkusu nášho ľudu. Ako ten zmeniť, to nevyrieši žiaden zákon.