Monitoring

Zacyklenie v ekonomistike, alebo ako sa dostala kultúra do ornej pôdy

“Nechcem byť nefér voči kultúre alebo poľnohospodárstvu, no verejné investície do týchto odvetví zrejme nepomôžu natoľko, aby potiahli so sebou aj iné odvetvia. V zelenej ekonomike či priemysle sa takého pokroky dajú dosiahnuť” – vyslovil makroekonóm M. Lehuta. Nuž, aspoň má pochybnosti, či nie je nefér. Spolu s vyňatím vzdelania z kultúry, ktoré sa nám tu zahniezdilo, zdá sa, nadlho.

 

Anderssen v Ministerstve kultúry

 

Jeden lapsus strieda druhý a nás v IKP už nevzrušuje, ale vyjadrenie MK na adresu smernice o výberových konaniach na posty riaditeľov a riaditeliek kultúrnych inštitúcií, nám pripomenulo rozprávkový svet, kde neživé veci ožívajú a pletú sa nám do agendy živých.

“Ministerská…zastáva názor, že príslušná smernica nemyslela na všetky situácie, ktoré môžu nastať v procese výberových konaní”. Smernica, prečo si nemyslela? Marš do kúta!

 

Otázkou dnešných dní je – vrátime sa do starých časov, alebo nás čakajú časy nové? „Kto to ví, odpoví, odpoví nám na otázku”….spievala príhodne Eva Pilarová v piesni onoho času. Vraj potrebujeme neproduktívne umenie, ktoré sa nestará o tvorbu diel. A vraj sa to najviac prejaví v divadle. Hovoriť o „lepšej budúcnosti” je vysoko skompromitované. Nastávajú reakčné časy, ba priam návrat k „normálnosti”. Normalizácii?.Preboha, (zase ten Boh) len to nie. To už se zažili. Divadlo by vám mohlo na otázku odpovedať najlepšie. vyzerá to na to, že nedemokratické spôsoby vytvárania predstavení, dbanie o hierarchiu v tvorivom procese,  končí. Žiadne  – režisér a mamička majú vždy pravdu. Prednosť dostane spolupráca. Veď už od druhej polovici 20.storočia boli divadlá, ktoré namiesto produkcie predstavení, boli laboratóriami, kde sa snažili nájsť nové spôsoby hľadania alternatívneho organizovania individuálneho i spoločenského života. Musíme si vybrať – medzi tradičnou nadprodukciou, alebo nové otvorenie. My vo Via stojíme v otvorených dverách.

 

Vraciame sa do „kultúrneho katolicizmu”? Čo to vlastne je? Nuž jednoducho povedané, stotožnenie celého národa s katolicizmom a ním vykladanou Bibliou, ako s jedinou doktrínou vo všetkých oblastiach života spoločnosti, od práva až po život žien. Trochu ako islamizmus, ktorý tiež presadzuje korán ako jediné žriedlo všetkého, od vedy až po šoférovanie. A ak sa s tým nestotožňuješ, alebo sa nebodaj brániš, si ľavičiar, alebo ešte horšie – liberál. Duša národa (hľadali sme, nenašli) musí byť vraj v tele cirkvi. Teológovia, na čele s pápežom, ktorí sa s touto doktrínou nestotožňujú, sú jasnými predstaviteľmi kontrakultúry. Kresťanstvo nemá byť vierou, ktorú si vyberiete, ale systémom, ktorý bude organizovať život celej spoločnosti, presne ako vo feudalizme.  Vidíme sa v lepších časoch?