Monitoring IKP

IKP pokračuje v monitorovaní kalého aj nekalého diania v kultúre

Múr nárekov – 1. pokračovanie
Zase sme neboli v Cannes. Zase žiaden slovenský film v hlavnej súťaži. A to sa po červenom koberci premávajú modelky, manželky amerických hercov a slovenskí režiséri nikde. V IKP budeme sledovať, koľko rokov bude trvať, kým sa peniaze z Audiovizuálneho fondu zhodnotia na tom mäkkuškom, čistom, červenom koberci. A tak sa do Cannes vybrala polovica Slovenského filmového ústavu – a samozrejme, Film Europe. Tomu vďačíme za to, že v rekordne krátkom čase si každý slovenský divák môže vybrať, či pôjde na pozvaním do Cannes nepobozkaný slovenský film, alebo na film Kena Loacha Ja, Daniel Blake. A tak ako v literatúre platí, že bez Nobelovej ceny je národná literatúra len provinčná, tak bez Zlatej palmy z Cannes sú slovenské filmy zaujímavé len pre tých pár tisíc domácich divákov.

Múr nárekov – 2. pokračovanie
Experiment s knižnicou
Veľmi často v IKP nariekame nad skutočnosťou, že súčasťou kultúrnej politiky dnešných čias nie sú knižnice a ich rozvoj. Kričíme, lamentujeme, ruky spíname, a nič.  A pritom v roku 1979 začala stavba experimentálnej Okresnej knižnice v Čadci. Je pravda, že stavba trvala skoro 4 roky, že už v roku 1987 skorodovala nosná konštrukcia (možno preto, že stavbári prijali združený socialistický záväzok, ktorý spôsobil, že neutesnili strechu), ale konečne prišiel rok 1989 a v roku 2001 prestalo do knižnice zatekať. Dnes môžu veľkorysé priestory, elektronizáciu, návštevnosť závidieť mnohé aj štátom riadené knižnice. Keď dobre počítame, výstavba a sprevádzkovanie priemernej knižnice trvá na Slovensku zhruba štvrťstoročie. To znamená, že ak by sme dnes v Bratislave začali uvažovať o stavbe moderného kultúrneho “Auparku” s knižnicou, mediatékou, prípadne aj s bratislavským 700-ročným archívom, dožijeme sa ho niekedy v roku 2040. Štvrťstoročie je ten čas, koľko na Slovensku trvá presadenie a uskutočnenie normálnej myšlienky. A to vraj žijeme v dynamickej dobe…

Koho bieda
Konečne sme si po čase prečítali Slovenské národné noviny. Peter Štrelinger, slovenský spisovateľ, po vyjadrení hlboko zakorenenej nedôvery voči Georgovi Sorosovi, ktorého obvinil zo zosnovania všetkých farebných revolúcií vo svete, si vylial kýbeľ svojho srdca a podelil sa s nami o dôvody, prečo ho opustili manželky. Otvorene, priam bulvárne, priznáva, že sa im nevenoval. Prečo? Lebo celý život “ďobkal do klávesnice”, čím si “zničil chrbticu”, má “zvýšený krvný tlak, opuchnuté oči aj nohy” A cez to všetko nemá peniaze. A veľmi ho rozčuľuje, že sa o tieto jeho problémy nezaujíma americká ambasáda.

Historici u Jurkoviča
V IKP sme pozorne sledovali, o čom hovorili naši historici v Skalici a ako ich diskusiu ovplyvnila jedinečná architektúra Dušana Jurkoviča. Mimoriadne pozitívne sme nastavení voči slovám Dušana Kováča, že nám chýba “kritické myslenie o sebe samých”. Venovali sa vede, vzdelávaniu, školstvu, iste pálčivým problémom, ale podľa našich správ na kultúru nedošlo, hoci my si myslíme, že historiografia a výsledky bádania historikov sú neoddeliteľnou súčasťou kultúry nášho národa, tak ako vzdelanie a veda. Preto voláme, preto kričíme – Historici! Nezabúdajte na základ nášho civilizačného ukotvenia a kritického myslenia – kultúru a umenie. Tiež sú pálčivým problémom spoločnosti.

Hepí bŕsdej, MCK v Krakowe!
Mnohí Slováci sa v Poľsku dostanú tak nanajvýš do Nowego Targu na trh, no málokto z nich vie, že v sídle uhorských Pálffyovcov, “Pod krukami” teda pod havranmi, na hlavnom rínku Krakova, sídli slovutná 25-ročná inštitúcia Medzinárodné centrum kultúry. Výročie slávila toť nedávno. Jej krstný list podpísali predstavitelia Vyšehradskej štvorky. Počas 25 rokov sa stala centrom kritického myslenia o ochrane kultúrneho dedičstva, priestorom veľkých edukatívnych výstav ako napríklad Mýtus Haliča (Mit Galiciji), a zaujímavých konferencií s veľkou medzinárodnou účasťou. Vybudovali veľkú knižnicu, vydávajú knihy a štvrťročník Herito. Jeho slovenské číslo z roku 2012 pripravila naša Via Cultura. V knižnici IKP môžete nájsť eseje, ktoré dokumentujú toto výročie. Stačí prísť do Pistoriho paláca. Gratulujeme!

A ešte:
K storočnici úmrtia baťka Vajanského vám poskytujeme jeho citát z pamäti Jána Lenča:
Každé remeslo má zlaté dno, len slovenský spisovateľ má hovno.