MONITORING IKP

Happy birthday
Stratégia rozvoja kultúry v kraji na roky 2015-2020

Popri Brezne, Detve, či Kolárove má už aj Bratislavský samosprávny kraj pripravenú svoju stratégiu. Tlieskame, že kultúra dostala k dispozícii rozsah väčší, ako sú dve A4ky. Snaženie nezriaďovaného sektora zostalo povšimnuté a tento terminus technicus sa v Stratégii začína objavovať hneď na prvých stránkach. Dôvodom, prečo sme túto informáciu tak rýchlo zaregistrovali, bolo, že sme dúfali, že snaha nami podporovaného združenia bratislavskej nezriaďovanej kultúry bude vypočutá a potenciál mimovládneho sektora nezostane nepovšimnutý. Uvedený dokument vo svojej analýze veľmi často potvrdzuje to, čo všetci aktéri na kultúrnom poli dlhodobo pociťujú.
Kasa bratislavskej župy je prázdna. V tejto chvíli je teda čas na lacné a povedzme kreatívne riešenia. Stratégia poukazuje na výskum IKP z 1. časť Rukoväti kultúrnej politiky SR, kde vysvetľujeme, že podpora živej, modernej kultúry je nielen v Bratislavskom kraji na bode mrazu. Pritom táto časť kultúry je v porovnaní s financovaním chodu kultúrnych inštitúcií najlacnejšia. Veríme, že práve dôraz na úlohu tretieho sektora vyprovokoval pozoruhodnú myšlienku, ktorej v Stratégii patrí čestné miesto. Vytvorenie samostatnej dotačnej schémy bratislavskej župy na podporu kultúry, do ktorej bude časom potrebné nájsť a naliať značný objem finančných prostriedkov.

Nie sme si len istí, či je správnym riešením postaviť v súťaži o finančnú injekciu kraja na rovnakú úroveň dotované, ako i nedotované subjekty. Podpora konkrétnych projektov bez ohľadu na to, či ide o zriaďovanú, alebo nezriaďovanú kultúru, je aj v grantovej schéme MK SR nepochopiteľná (áno, čakáme na podmienky Fondu pre umenie, ale ani v tomto prípade neočakávame zmenu). Dôvod je jednoduchý. Subjekty, ktoré nemajú k dispozícii pravidelnú dotáciu uprednostnia možnosť získať financie na svoj základný chod. Ten však často nie oprávneným výdavkom. Subjekty, ktoré majú tieto financie zabezpečené, môžu žiadať financie na svoje konkrétne projekty. Štartovacia čiara je preto pre ne úplne inde. Ak by sme mali prezentovať skutočne radikálny názor, tak by sme hovorili o tom, že ak by bola štartovacia čiara pre všetkých rovnaká, mali by sa súťaže o finančné prostriedky na dva, tri, štyri, či päť ročné granty zapojiť všetky subjekty rovnako, bez injekcie v garantovanej dotácii. Ak však upustíme od radikálneho uvažovania, je legitímne, že kraj má záujem podporovať svoje vlajkové inštitúcie.
To sú otázky, ktoré sa nám v IKP s novými nastaveniami financovania kultúry budú logicky objavovať, či už pri grantovej schéme BSK, alebo finančnom mechanizme MK SR v akejkoľvek budúcej podobe.

Stratégia si kladie za cieľ zisťovanie efektívnosti hospodárenia subjektov v jej priamej pôsobnosti a prípadne následnú optimalizáciu. Autori si uvedomili, že riadenie sektora kultúry vyžaduje špeciálne personálne kapacity. Nám v Stratégii chýba pasportizácia a zisťovanie potenciálu nezriaďovanej kultúry, ktoré by umožnilo BSK stanovené ciele aj implementovať aj do praxe. Zatiaľ musíme len dúfať, že Rada, ktorá bude rozhodovať o dotáciách na jednotlivé projekty, bude zostavená z členov s prehľadom o kultúrnom dianí v regióne. Napriek uvedeným výhradám musíme zdôrazniť, že vypracovanie tejto Stratégie považujeme za prelomovú udalosť a ako obvykle zanovito apelujeme na to, aby nezostala zabetónovaná. Kultúra sa dynamicky mení, musí rásť, vyvíjať sa, pochybovať, hľadať, byť odvážna, kritická a najmä nápomocná.

Happy birthday praje tím IKP.

Fond na podporu umenia

Babie leto nás postupne opúšťa, nastáva čas, kedy si kultúrna obec tak ako po minulé roky začína nastavovať domácu stránku svojich internetových prehliadačov na podstránku “Dotácie MK SR”. Každoročne sa blíži termín vybavovania potrebných úradných potvrdení k žiadostiam o granty. Tento rok nás zasiahne dlhoočakávaná zmena. Dotačné programy na webe MK SR sa zredukovali na tieto tri:
1 Obnovme si svoj dom / Národný cintorín v Martine
2 Kultúra znevýhodnených skupín
3 Kultúrne poukazy.
Zvyšné programy, venujúce sa podpore predvšetkým “živého umenia”, obsiahne Fond na podporu umenia s novou webovou stránkou fpu.sk. Na nej sa zrejme zatiaľ len pracuje. Dozvedáme sa na www.fpu.sk nanajvýš o zvolení riaditeľa fondu Jozefa Kovalčika, o výhercoch súťaže o logo Fondu atď. Inak len základné informácie ako štatút, zápisnice z volieb do orgánov fondu a preklik na znenie zákona 284/2014 Z. z., ktorým bol Fond ustanovený.
V Kultúrnom kyslíku č. 2 (str. 22) a v iných článkoch sme sa už vyjadrovali k pozitívam a negatívam, ktoré nám táto nová verejnoprávna inštitúcia prinesie do našich grantových kultúrnych životov.
Na zhrnutie len uveďme, že sme poukazovali na otáznu nezávislosť Fondu od MK SR vzhľadom na to, že „5 členov rady fondu z 9 vymenúva minister”. Tých v súčasnosti už poznáme. Rada, ergo minister, potom menuje a odvoláva výkonného pracovníka fondu – riaditeľa. Toho už tiež poznáme. Dvoch členov z trojčlennej dozornej rady opäť vymenúva minister. Tých ešte nepoznáme. Takto vyzerá nezávislosť po slovensky.
Personálne zabezpečenie fondu pozostáva z kancelárie a odborných komisií so zatiaľ neznámym počtom členov. V rámci financovania a hospodárenia Fondu sa dozvedáme o celej plejáde príjmov, mixe viaczdrojového financovania. Našou otázkou bolo, ako sa k Fondu postavia súkromné zdroje v podobe mecenášov alebo súkromných nadácií, ktoré dnes tvoria významnú položku financovania slovenskej kultúry. Nakoľko budú schopné jednotlivé orgány Fondu dokázať svoju dôveryhodnosť, transparentnosť a schopnosť aktívneho lobbingu v prospech výnimočných diel u súkromného sektora? Úlohu vytvoriť dôveryhodný imidž zákon nestanovuje žiadnej z menovaných funkcií. Presne tak, ako hierarchiu zodpovednosti za neefektívne míňanie financií.
Zatiaľ teda vieme len toľko, že fond bude financovaný cca 60 miliónmi zo štátneho rozpočtu, ako to bolo doteraz pri grantovom systéme MK SR. Údajne aj neznámym percentom z národnej lotérie. Ďalším významným zdrojom majú byť administratívne poplatky, ktoré budú podávať žiadatelia grantov v sume od 20 do 100 eur. Keď si zoberieme 3 592 podporených žiadostí v roku 2015 a keby všetci zaplatili len 20 eur, bol by z toho pekný príjem 71 840€ na služobné auto a aj dve sekretárky. Ak by ste žiadali viac ako 20 000, pripravte sa, že do peňaženky načriete hlbšie. Výpočet hovorí o 0,01% z celkovej požadovanej dotácie, pričom maximálna suma je 1 000 €. Toto je teda ten viaczdrojový spôsob financovania Fondu v zmysle hesla “pomôž si sám, aj Pán Boh ti pomôže”. A JE TO!

Verejnoprávny marketingový scenár

Svietite elektrinou? Chá! Určite potom máte aj zástrčku. A jednu z nich na sto percent pre televízor alebo rádio. Ak ju máte, potom pozeráte alebo počúvate RTVS. S rádiom na baterky s tým nevybabrete. Platiť musí každý! A ak nie, nikdy neviete, kedy nejaká brutálna Hilda pošle na vás exekútora.

Jeden člen vašej domácnosti niekoľko dní do roka pracuje na to, aby ste mohli počúvať, sledovať alebo čítať verejnoprávne médium. Tak si to náležite vychutnajte. A čo máte na výber, keď už na výber musíte mať? Ak ste jeden z tých šťastných pracujúcich a dochádzate do práce automobilom, státie v zápchach spríjemní Zelená vlna. Aj ako kulisa do kuchyne sa to ešte dá. Čas pozerať verejnoprávnu televíziu máte zrejme až večer. A čo dávajú? Vyberte si:
- pár mladých zbohatlíkov naháňa loptu a chuligánska tlupa im za to vulgárne nadáva. Futbalová streda, už čoskoro aj zo súkromného, štátom dotovaného národného štadióna.
- zaboha si neviete spomenúť, ako si urobiť halušky alebo kedy presadiť kvety? Na to máte x relácií o varení alebo záhradkárčení.
- bývate na severe a neprichádzate do styku so starostlivo vybranými respondentmi, ktorí dobre nevedia po slovensky a nerozumejú otázke? Ušúľate sa od smiechu, akí sú sprostí. A tým dvom-trom, čo si spomenú na učivo zo základnej, národ tlieska.
- chcete nejaký starší béčkový až déčkový film, ktorý ste už párkrát videli? A k tomu presladený seriál? Nech sa páči, na verejno-právnom kanáli takmer každý pracovný deň.

Nechcete? Že vy chcete ísť do hĺbky, priam kultúrne filozofickej? Alebo stojíte o rozhovor so stále odŕhajúcim nudným expertom? Žiadny problém:
- na Dvojke sa sem tam niečo nájde, aj Reportéri sem tam do niekoho prštekom zaryjú. Ale napríklad taký Hríb a vôbec akékoľvek náznaky alternatívy či satiry sa už do konceptu nehodia.

Ale nebojte sa! Ministerstvo politického marketingu vie, čo diváci v prajmtajme chcú!
- Nezmestili ste sa do kulturáku na sviatok žien? Ušiel vám nejaký sexistický vtip? Potrebujete si poplakať? Obľúbené zabávačské kádre vám nadelia duchaplnú zábavu aj hojný prúd sĺz každý víkend.
- Chcete adrenalínový zážitok z poriadne ostrej politickej debaty? Počkajte si na nedeľu. Nebojte sa, prísediaci moderátor, ktorý od detstva, teda skoro celých 25 rokov života, číta noviny, pôjde hlboko pod kožu. Hlavne svoju.
- Máte záujem o niečo poriadne, trochu inteligentné, nemasové, originál slovenské? Máte smolu. Ako povedal klasik blahej pamäti, v kampani sme stále. Potrebujeme masy. A na to verejnoprávna TV po kvapkách servíruje v štýle CTRL+C CTRL+V tváre zabávačov z politických mítingov nemenovanej organizovanej skupiny, a to každý piatok, každú sobotu.
- Televízia i rozhlas nám neustále omieľajú reklamy o úspešnosti eurofondových projektov, čo je silné vládne PR s množstvom benefitov pre všetkých ľudí, teda s výnimkou divákov. Až na to, že miliardu eur sme nevyčerpali.
- Je dobré, že naše verejné médiá uplatňujú dôsledný prístup k programovému pestovaniu vlasteneckého ducha a hrdosti. Slovensko milujeme, Slovensko nám chutí, Slovensko má najkrajšie dedinky. Podľa šťúráckej Transparency International sa činí aj štátna agentúra TASR, ktorá akoby mimochodom presadzuje kysucké zoskupenie vlastencov a vyvoláva dojem, že teraz prichádzajú noví, slušní (rozumej z terasy nemočiaci) a teda národným cítením vybavení bojovníci, pripravení pomôcť nastúpiť cestu smerom k národnému socializmu. Nepoučíme sa a nepoučíme…
Konštatujeme: všetci platíme RTVS a TASR.

S fašistami si nezahráš!

Kultúrnym svetom hýbu kroky bystrického župana voči dvom svojim vlastným kultúrnym organizáciám. Divadelníkom zatiaľ nesiahol na platy a platí za nich odvody, ale nechce žiadnych cudzích umelcov, aby sa mu premávali popod nos. Načo medzinárodné festivaly, veď my si vystačíme sami. A tak sa vraciame do čias kultúrnej politiky Jankov – Ľuptáka a Slotu – a medzi nami, aj do kultúrnej politiky komunistického štátu, ktorý zásadne bojoval proti dekadentnému umeniu zo Západu pod heslom “Preč so suspenzormi zo slovenského verejného života! Kto sa má na to pozerať? Gäte a prusliake nám nestačia?” Človeku mimovoľne prichádza na um otázka: boli by sme aj dnes v takejto situácii, ak by sme boli – ľudia z kultúry v Banskobystrickom kraji a z celého Slovenska – protestovali proti zvoleniu fašistu do vedenia kraja vtedy, keď nastúpil? Vykašlali sa na historickú tradíciu prečkania zlých časov a masovo nastúpili pred jeho nos hneď na začiatku? Kedy sa konečne naučíme, že nebezpečných ľudí a ich myšlienky treba atakovať už vtedy, keď sa objavia? Lebo potom si už nezahráte.

Ako ďaleko je z Kramárov na Námestie SNP?

IKP sa rozhodol fungovať aj ako start-up na prenos informácií. Dokonca za to nežiadame ani stotisícový grant. Robíme to len pre dobro veci.
Ministerstvo školstva SR, bytom na Kramároch v Bratislave, si dokáže predstaviť start-upy len z rodu Google, Twitter, Facebook.“Pridanou hodnotou start-upov je prelomový alebo zásadným spôsobom vylepšený produkt či služba pre relevantný trh”. Ministerstvo kultúry, bytom Námestie SNP v Bratislave, je presvedčené, že tvoriví ľudia spadajú do jeho kompetencie, lebo inovatívci sú z kultúry a tvoria jadro ministerskej stratégie zaoberajúcej sa kreatívnymi priemyslami a inováciami. Draxlerovi sa však kreatívne priemysly do slovníka nedostali a jeho hipsterské sklony nám nie sú známe. Ďalšia úloha pre Maďariča.
Zhrnuté a podčiarknuté: Ministerstvo kultúry sa neustále oháňa kreatívnymi priemyslami a kreatívcami, Ministerstvo školstva kontruje podnikateľmi, dizajnérmi a výskumníkmi. A kde je prienik? Zrejme niekde na polceste. Možno by sa na Štefánikovej 25 mohli aj stretnúť. Pripravíme kávu a makový koláč.

Na slovakiana.sk nič nového

S veľkými očakávaniami sme 1. júla 2015 zadali do webového prehliadača názov dlho očakávaného portálu ku kultúrnemu a vedeckému dedičstvu Slovenska, slovakiana.sk. Chyba. Stránka sa nenašla. Počkali sme, kým sa trochu oteplí, lebo asi zamrzol server, ale ani v auguste nič. V septembri sa ale čosi zmenilo. Najprv pribudla pre verejnosť informácia, že už je softvér nainštalovaný. Heuréka. Open source softvér, rozumej softvér prakticky zadarmo, ďalší z tých, ktorý by vám študenti zaviedli “za sud piva”. Začiatkom školského roku si už Ministerstvo kultúry uvedomilo, že nedať verejnosti úplne nič ani dva mesiace po termíne je trapas, ktorý síce našťastie čiastočne prekryl nešťastný Bernini, ale teraz už na stránke slovakiana.sk niečo úžasné nájdete. Dookola sa točia až štyri (!) snímky, že už v decembri to príde. Kedy presne v decembri sa ministerským úradníkom neráčilo informovať. Obrovská pridaná hodnota vyše 20 miliónov eur, ktoré sa v slovakiane utopili, teda ešte z obrazovky na nás nevytryskla. My v IKP sa nevieme dočkať. Medzitým budeme rozmýšľať, komu tie peniaze pristali niekde na účte. (A to 30. septembra 2015 definitívne skončili európske peniaze na digitalizáciu nášho milovaného kultúrneho dedičstva.)