Monitoring IKP

… s nechápavo otvorenými ústami sme v IKP prijali zvesť, že v priestoroch budovy Ministerstva kultúry SR sa úradníci ministerstva mohli zoznámiť s putovnou výstavou amatérskych fotografií Ja a Rusko. Ak si myslíte, že v centre riadenia našej kultúry prezentovali gýč matrioškovitého typu, oslavovanie Vladimíra Vladimíroviča Veľkého, ktorý tu skolí tigra, tam nájde amfory na dne morskom, tu pózuje s najnovším kalašnikovom, nemýlite sa. Zaznamenávame nesporný oceneniahodný obrovský prínos Ruska na poli budovania svojského typu demokracie a nasledovaniahodnej kultúry slobody slova a prejavu (pokiaľ nie ste Nemcov).

 

… s chápavo zavretými ústami sme pochopili, že Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní, ktoré sa uskutočnili v Bratislave v januári 2016 sa stali jedným z nádherných estetických zážitkov žiakov a študentov, ktorí mali skvelý program, kým ich učitelia štrajkovali. Oceňujeme najmä to, že sa žiaci mali možnosť zoznámiť s vážnou hudbou, baletom, slovami ako choreografia, ladnosť a celý rok im už učitelia nemusia vysvetľovať, čo je to vytrvalosť.

Ak, samozrejme, oni sami vytrvajú vo svojom proteste za lepšie zorganizované a kvalitnejšie školstvo.

 

… nechýba vám niečo? Nám áno. Pociťujeme naďalej akútny nedostatok ďalších stratégií a akčných plánov v kultúre. A tragédia nad tragédie, jedna stratégia sa nepodarila, aj keď bola riadne naplánovaná. Na Stratégiu rozvoja audiovizuálnej kultúry a priemyslu v SR na roky 2016 – 2020 jednoducho nevyšiel čas. Slzy nám nepomôžu – čo takto činy?

 

… deň pred parlamentnými voľbami sme sa posilnili dokumentom z prezidentských volieb Ťažká voľba režisérky Zuzany Piussi, ktorá sa nespolieha na našu verejnoprávnu televíziu, čo kvitujeme a preto predstavila svoj film v Martine. Do Mestskej scény sa dostavili rodinne založení diváci, asi 15 ľudí. S účasťou si vypočuli aktérov z dokumentu, ktorí, čo by nás na Slovensku zase nemalo tak prekvapovať, nielenže neboli schopní odpovedať na jasne položené otázky Piussi, ale v celom filme vypúšťali z úst len otrepané frázy a klišé, ešteže všetko v slovenčine. Pripomenuli nám výroky amerického prezidentského kandidáta Trumpa, ale tie sa do filmu nezmestili. Škoda, bolo by to multi-kulti.

 

… IKP konečne navštívil vynovenú Danubianu, aby sme na vlastné oči zočili tvorbu Kataríny Vavrovej na výstave Tak ďaleko. Okrem umeleckého zážitku nás zaujala ešte možnosť, ktorú Danubiana ponúka, a síce získať litografie Miroslava Cipára, Svetozára Ilavského a Petra Pollága a tým sa stať kultúrnym filantropom. Stačí, aby ste galérii kúpili jeden reflektor a jedna litografia je vaša. Zatiaľ nevieme, koľko reflektorov potrebujú, a tak stále zvažujeme.

 

… zomrel človek, ktorý dokázal, že tvorivosť nie je otázkou veku, ale vzdelania, sám Umberto Eco, ktorý bol všetkým a hlavne spoluzakladateľom semiológie. Ako napísal Petr Fischer v HN, s Ecovým dielom je to podobné ako so smiechom v Mene ruže. V závere románu (i filmu) vysvetľuje starý a slepý knihovník Jorge, chrániaci pred svetom tajomstvo zabudnutého druhého dielu Aristotelovej Poetiky: “Smiech zbavuje strachu, strachu z diabla, a bez strachu z diabla nie je dôvod, aby existovalo náboženstvo.” IKP začalo hľadať humoristov, satirikov a ironikov, budeme ich v dnešnom Slovensku potrebovať.