Monitoring

SNG
Navštívili sme výstavu Filla – Fulla: Osud umělce / Osud umelca. Dvaja rozdielni autori, dve národnosti, dve generácie – a predsa spoločný osud. Moderní, avantgardní, nové prúdy do českej a slovenskej kultúry. Až kým neprišlo mlynské kolo, ktoré ich oboch v 50. rokoch zomlelo. Neprestali tvoriť, ale skryli sa do rozprávok, ktoré dodnes obdivujeme. V skutočnosti sme však prišli o dvoch „vierozvestcov“ novej kultúry. Mali sa narodiť niekde inde.
Aký osud čaká súčasné tvorivé talenty? Keď už sa zle narodili, bude im stačiť 20 miliónov eur z Fondu na podporu umenia na to, aby sa nesnažili skryť pred podpriemernými pri moci do ľudových rozprávok?

Publikácia Odetí do krásy: Jana Kucbeľová, Peter Brenkus

Slovenské kroje sú na Slovensku symbolom vkusu, jedinečnosti a oslavou šikovnosti našich starých mám. Romanticky sme vzdychali nad vynaliezavosťou krajčírok, listujúc knihou. Odfotené kroje sú poväčšine z obdobia 20. rokov 20. storočia a sú plné fabrických stužtičiek, korálikov a lesklých flitrov z jarmoku. A to máme rady a radi. Vo svete síce už vtedy začínala kraľovať jednoduchá až chlapčenská móda, krátke účesy, opulentné šperky v štýle Veľkého Gatsbyho, a samozrejme, Coco Chanel. Takto chodili oblečené aj ženy na Slovensku, v mestách. Len Živeniarky a niektoré vidiecke ženy si na nedeľu obliekli kroj starých mám. Dnes už môžeme ľutovať, že sme kroje ďalej nemodernizovali, podobne ako dirndle v Rakúsku, aby sme sa všetky a všetci obliekli na Miss 2019 do krojov, v ktorých by sme mohli vyjsť na ulicu, bez škrupúľ. Pred našimi dizajnérkami a dizajnérmi stojí teda veľká úloha pokračovať v propagovaní krojových prvkov na našom oblečení. Len pozor na dôsledok faktu, že keď si slovenskí poslanci obliekli vyšívané košele, hrdo a povznesene naladení odhlasovali tie najhoršie protižidovské zákony na svete.

Článok 13 alebo zachráňme mémy, kým sa dá
Web zažil v ostatnom čase veľký boom noviniek. A tak sme sa preklikali cez všetky sušienkové, koláčikové, piškótové a keksové benery a dočítali sme sa, že po konci Mayského kalendára prichádza ďalší smrteľný úder, a, ako inak, znova z Bruselu. Po narovnávaní banánov a nanútenej ochrane súkromia nám bruselskí diktátori opäť hrozia svojimi byrokratickými výmyslami – vraj sa má platiť autorom za ich tvorbu aj v rámci “služieb informačnej spoločnosti!” Internetový ľud sa pýta, kde končí citovanie a kde začína biznis. Ešte nie je všetkému koniec, ešte stále sa dá protestovať, páliť autá, aby bola okrem vlakov, obedov aj ľudská tvorba ZADARMO. Ak to nevyjde, tak zbohom, mémy, si mŕtvy, storytelling, je koniec, odkazy, čo post, to infrinžment. Nanešťastie, Článok 13 zabije mémy, koláže, humor, ale, no našťastie aj značne preriedi hoaxy, falošné citáty, fejkňúsy i hejtspíče.

PC
Elitní slovenskí herci si robia nechutné žarty z politikov, minulých, ale hlavne súčasných. Humor možno nie vždy haute smart, avšak na oslovenie dlhodobo citovo špecificky viazanej cieľovej skupiny tak akurát. Pomôže kultúra politickej nekorektnosti (PN)? V programe ešte chýba profesionálny troll-tím 1) slniečkár, 2) mačo, 3) úchylný väzeň, 4) bigota. Kto je Slovensko? by bol väčší trhák než Ministri.

Prefestivalizované Slovensko*
Definitívne sa sa rozhodli v IKP nenariekať nad slabou kultúrnou prezentáciou a izolovanosťou slovenskej kultúry. Od Pohody sa roztrhlo vrece a každá kultúrna udalosť sa volá festival. Od World Music Festival, cez Konvergencie, Divadelnú Nitru až po BHS. Sme nadšení a zároveň kritizujeme, že sa skoro všetko deje takmer naraz. Ako to máme stihnúť? Alebo je to pozostatok starého grantového systému. Alebo sme po oslavách príchodu Nového roka a po daňovom priznaní v marci tak vyčerpaní, že ožívame až Kultúrnym letom?
*) neplatí pre obdobie január až apríl

Kto chce byť riaditeľom regionálnej galérie, nech sa prihlási u súdruha Žinčicu
Prežili sme už zlikvidovanie riaditeľky Stredoslovenskej galérie, zničenie Koniarikovej galérie v Trnave po protestoch miestnej kechliarne, zvládli sme aj basketbalistu v Košiciach (nepotreboval rebrík?), prežijeme aj Ringa Čecha na Liptove. Ale v živote nám nenapadlo, že bude o tieto posty taký záujem! Čo tam môžu ukradnúť? Farby a štetce vlastnia umelci, akurát zostáva kancelársky či toaletný papier. Alebo že by postavenie odborníka v galérii už zase znamenalo patriť medzi mestskú smotánku? Ak je to tak, tak to vítame všetkými desiatimi. Po 40 rokoch likvidovania kultúrnych ľudí a najnovších útokoch na elity by to znamenalo zmenu trendu. Hurá!

Sme influenceri, beajnfluseri, ovplyvňovači!
V apríli 2018 sme v IKP uverejnili prvú kritickú analýzu pôsobenia ministra kultúry. A ajhľa, zrazu začali všetci debatovať o ministroch kultúry. Samozrejme, hneď o najlepších, ako na dostihoch. Veľmi nás to zaujalo. A zistili sme, že nejlepší minister je vždy ten, kto ti dá. Tebe. Čo urobí pre druhých, nie je podstatné. Ale teba si láskavo všimol a umožnil ti zrealizovať najlepší projekt. A už do smrti bude pre teba ten najlepší. Kedy sme sa to zbavili toho poddanstva? 1848? Len 170 rokov. To je pre pravých Slovákov ešte málo.

Kultúrno-politický komentár

W chwili, gdy strzepujesz pyłek, jesz posiłek, sadzasz tyłek
na kanapie, łykasz wino – ludzie giną.
Josif Brodskij

Aj my sme tento verš ručne prepísali.