Načo nám je interkultúrny dialóg?

Je interkultúrny dialóg to, keď sa v lietadle stretnú predstavitelia viacerých národností a budú sa rozprávať? Alebo je to niečo iné? Dialóg je z hľadiska ľudských práv najvyššou formou vzájomnej komunikácie. V interkultúrnom dialógu ide o to, aby sme si osvojili rôzne vyjednávacie a komunikačné štýly. Interkultúrny dialóg je disciplína a zložitý proces, ktorý si vyžaduje prax a vzdelanie.
Komunikácia je závislá od reality, v ktorej sa uskutočňuje, ale tiež od pravidiel, ktoré vytvárajú a interpretujú sociálno – kultúrne produkty. Ak sa pozeráme na kultúru ako na produkt ľudskej komunikácie a správania, do popredia by sa mali dostať hodnoty a normy kultúrnej reality. No u nás sa v súčasnosti z popretia hodnôt stala racionalizácia. Akosi sa vymykáme z overených teórií? Alebo aj nie – lebo v hierarchii hodnôt sa racionalita považuje za zrelšiu ako emocionalita.
Na komunikačnom základe sa budujú a utvárajú pravidlá vlastného správania a ich finálnym produktom je kultúra. A čo individuálna a skupinová komunikačná kompetencia? Psychológia ľudskej komunikácie rozoznáva aj rôzne patológie a paradoxy, ktoré prináša éra masovej komunikácie. Komunikačné prostredie kultúry sa môže prejavovať ako kooperujúce – ale tiež aj ako súperiace – čo je typické práve pre naše kultúrne prostredie. Kultúrne rozdiely sa prejavujú v rôznych oblastiach ľudskej interakcie. Ich neznalosť a nerešpektovanie môže mať negatívny vplyv najmä na vzťahy v kultúrne zmiešanom prostredí. A práve dialóg by mal viesť k zvýšeniu harmonických vzťahov medzi ľuďmi. Dialóg nemôže byť všeobecný ani polarizujúci. Každá z komunikujúcich strán si musí byť vedomá svojich hodnôt, ale len spoločná debata prispieva ku spoločnému sebapoznaniu.
Rozvoj interkultúrnej kompetencie je rozvíjanie flexibility, adaptability a tolerancie k iným jazykom a kultúram. Deje sa to v našom kultúrnom prostredí? A čo sa vlastne teraz deje naprieč Slovenskom? Je to kultúrnosť – alebo niektorými nazývaná stratená perspektíva? Je kultúrny taký politik, ktorý nedodrží slovo dané voličovi? Je to šok – alebo typická slovenská vlastnosť? Všetko iné je vraj horšie… Ako to vníma človek z iného kultúrneho prostredia – aký stereotyp si vytvorí o Slovákoch? A bude ho aj rozširovať ďalej? Nám to však neprekáža – veď máme povesť pohostinných ľudí – a tá predsa pretrváva.
Prioritou je dosiahnuť, aby človek pochádzajúci z iného kultúrneho prostredia nebol v komunikačnom procese nepochopený. Je preto veľmi dôležité zvyšovať u občanov prah medzikultúrnej citlivosti, k čomu nám napomáha interkultúrny dialóg. Zdôrazňujem, že interkultúrny dialóg je výzva pre každú kultúru, lebo môže priniesť jej obohatenie. Opak je „schudobnenie“. Podpora záujmu o iné kultúry je cestou k rozširovaniu kultúrne špecifických poznatkov a predpokladom pre úspešný vstup občanov do medzikultúrnych interakcií. Nie je možné zvyšovať medzikultúrnu gramotnosť bez tohto fenoménu. Alebo žeby áno?
Niekto si môže myslieť, že cez ostnatý plot nie je možný interkultúrny dialóg. Je – veď cez drôt sa počujeme a dokonca sa aj vidíme a tí, čo dávajú výpoveď ľudskej solidarite vlastne tiež interkultúrne komunikujú. Aj to je komunikácia, aj to je interkultúrny dialóg?

Viktória Dolinská