Odporúčania IKP, alebo čo nám chýba v Programovom vyhlásení vlády

Kultúrna diplomacia

Kým tradičná diplomacia slúži na obranu národných záujmov, kultúrna diplomacia slúži pravde a nie propagandistickej mašinérii. Aj keď sa to pesimistom nezdá, aj Slovensko je európskym ohnivkom obehu tvorivosti a talentov. Preto nastal čas očakávať, že z peňazí daňových poplatníkov sa dočkáme kontinuálnej a dlhodobo dopredu pripravovanej profesionálnej prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí a komunikácie s kultúrami našich susedov na rovnocennej úrovni. Minister kultúry nemá zámer založiť inštitút so sídlom na Slovensku, ktorý by inicioval, investoval, podporoval, riadil a hodnotil kultúrne vzťahy a export kultúry do zahraničia. Inštitút, ktorý by nielen riadil už existujúce kultúrne inštitúty, ktoré sú pod ministerstvom zahraničných vecí, ale pripravoval by aj dlhodobé prezentácie umelcov a umeleckej produkcie. Napríklad, máme grantový program pre najlepšie orchestre sveta, aby uvádzali najlepších slovenských skladateľov? Naši susedia ho majú. Nestačí raz za čas vyčleniť 200 000 eur na 40 slovenských kníh v Budapešti, len predpokladáme, že Ilumináti sú zodpovední za prezentáciu Milana Ferka na tomto podujatí. Nemáme a neplánujeme založiť portál culture.sk, ktorý by sa stal dôležitým a vierohodným zdrojom informácií o súčasnej tvorivosti na Slovensku.

Kultúra má kolosálny potenciál. Vzrast HDP bez kultúry je predstaviteľný, ale rozvoj štátu a spoločnosti nie. Treba dnes jasne povedať, že hospodárstvo je súčasťou kultúry a nie naopak. Lebo koľko máme kultúry, toľko budeme mať aj udržateľnej prosperity. To je snáď dnes, v dnešných pomeroch už každému jasné. Inak to budú opäť, valašky, ujúkanie, “nastrážovanie” a dupanie.

 

Knižničná kultúra

Na počiatku bolo slovo a slovo je dodnes rozhodujúcim komunikačným nástrojom ľudí. Ako je možné, že podpora a rozvoj knižníc sa v kultúrnej politike nielen teraz, ale dlhodobo nevyskytuje? Len pomocou literatúry myslíme o sebe a o svete a existujeme v ňom. Celý svet prestavuje knižnice na veľké kultúrne a komunitné centrá. Len my sme nepostavili v hlavnom meste novú budovu knižnice. A pritom vo vyše 2000 zastaralých knižniciach Slovenska pracujú jedni z najvzdelanejších ľudí na Slovensku za najmenšie platy. Žijeme stále v Hrebendovských časoch? Knižnica je autoportrétom nášho národa, našou autobiografiou, obrazom nášho národného vnútra. Tvoria spojivo medzi nami a minulosťou. Všetci umierame, domy sa rozpadajú, civilizácie zanikajú, ale naše aj ich stopy zostávajú v knihách. A nám čitatelia utekajú do knižnice Google, závislej na elektrine, kde hľadajú príťažlivo  jednoduché konšpiračné vysvetlenie sveta okolo. Program a financie na modernizáciu a  nové akvizície v knižniciach sú kľúčom, ktorým môžeme zastaviť prepad vzdelanosti a nástup hlúpnutia na Slovensku.

 

Kultúrou k vzdelaniu

Ďalšie plány odčleňovania financií do fondov spôsobujú, že MK SR stráca dôvod svojej existencie. Dlhodobo sa zbavovalo akéhokoľvek vplyvu v oblasti vzdelávania. Aj zákon o osvetovej činnosti z jeho dielne, komunistický relikt, zbavil osvetu povinnosti občianskeho vzdelávania. Ministerstvo sa nezapája do iniciatívy učiteľov popri zvýšeniu platov zvýšiť aj úroveň vzdelávania v školách a univerzitách. Neexistuje ani ako garant pri vzdelávaní na VŠMU, VŠVU a základné umelecké školy sú ponechané metodicky výlučne úradníkom Ministerstva školstva a samosprávam. Rezignovalo na podporu výchovy auditória pre budúce kultúrne aktivity. Považujeme to za veľkú chybu. Ministerstvo školstva by malo vzhliadať k Ministerstvu kultúry ako k strešnej inštitúcii pri výchove novej, kultúrnej generácie na Slovensku. V Európe to menšie štáty riešia zlúčením ministerstiev s tým, že minister kultúry je určujúci pre kvalitu vzdelania. V našich podmienkach by bolo možno dobrým signálom vytvorenie spoločného programu medzi MKSR a MŠSR.

 

Kultúra v digitalizácii

Prvá fáza digitalizácie priniesla niekoľko otriasajúcich skúseností, ktoré nám dokázali, že sa ani pri procese uchovania národného kultúrneho dedičstva neštítime tých najväčších podvodov a zlodejín. V nasledujúcom programovom období 2016 – 2020 sa počíta s ďalším prísunom európskych peňazí do tohto procesu. IKP v ňom chýba anotácia digitálneho obsahu pre vzdelávanie v školách a ich bezproblémový prístup k nemu. Pomohlo by to zvýšiť kvalitu školských knižníc, vyriešiť problém ich akvizícií. Zároveň by touto cestou mohli byť prezentované programy na zvýšenie digitálnej gramotnosti nielen žiakov, ale i učiteľov, ako aj možnosti podporiť kritické myslenie v školách. Možno by to bolo užitočnejšie, ako len mávať slovom kreativita v každom treťom riadku.

 

Verejnoprávne médiá a kultúra

Kto iný, ako RTVS, by mal byť vlajkovou loďou kultúry? Nielen preto, aby vysielal slovenské filmy, alebo púšťal slovenskú hudbu, ale aby ovplyvňoval našu kultúru prístupu k riešeniu našich i európskych problémov. RTVS je priestor, ktorý by nemali zaujímať šteklivé extrémy a dogmatické myslenie, kde by nemali vystupovať modelky a celebrity ako čítačky a čítačí správ a nositelia informácií. Túto časť bulváru by mala RTVS prenechať súkromným televíziám. V televízii a rozhlase Slovenska musia vládnuť zaujímavo podané fakty o skutočnostiach zo Slovenska a z celého sveta a trochu zábavy, nie naopak. Potrebujeme vidieť a počuť osobnosti informujúce o pozadí znepokojujúcich medzinárodných udalostí a serióznu investigatívu. Tam tkvie ďalšia možnosť, ako eliminovať zahraničnú propagandu a zastaviť nepodložené šírenie strachu z budúcnosti medzi obyvateľstvom.

 

Cestovanie za kultúrou

Tretia a zrejme posledná kadencia M. Maďariča v kresle ministra kultúry by mohla byť konečne momentom, ktorý posadí ministra do lietadla a vyšle ho do zahraničia na dôležité kultúrne podujatia, aby vytvoril aj pre nástupcov siete osobných kontaktov s najvýznamnejšími mecenášmi a riaditeľmi kultúrnych inštitúcií a nadácií. V cestovnej taške by mal mať niekoľko projektov, na ktoré by chcel zohnať dodatočné financie, a plány, ako začleniť slovenské kultúrne inštitúcie do európskych programov. Minister kultúry – domased je pre slovenskú kultúru nepotrebný. Ako by dopadol Matúš Čák Trenčiansky, jediný uhorský kráľ, ktorého uznávame, keby sedel v Trenčíne?

 

Poznámka pod čiarou

IKP navrhuje, aby MK SR vypísalo grant pre nezávislú organizáciu, ktorá zanalyzuje a vyhodnotí podiel literatúry a časopisov, podporovaných priamo v posledných rokoch MK SR a slúžiacich na propagovanie fašistického Slovenského štátu a jeho predstaviteľov, ako aj poukáže na médiá, ktoré nekriticky prístupovali k hodnoteniu tohto obdobia pod falošnou predstavou, že sloboda slova znamená, že sa už môže … . Na základe takéhoto hodnotenia budú môcť daňoví poplatníci uvidieť, čo všetko financovali prostredníctvom “vraj kultúry”. Pokiaľ nebudeme mať v rukách takúto štúdiu, pán Ďurica a podobní sa budú prechádzať po Slovensku a samosprávy im budú organizovať besedy s občanmi, na ktoré nechodia len dôchodcovia. Korene slovenského fašizmu zostali nielen na Slovensku, ale boli kultivované aj v zahraničí. A odtiaľ sa znovu predierajú už desaťročia. Potom sa možno prestaneme čudovať, kde sa všetci tí fašisti, inžinieri, mladí i starí, berú.