Odporúčania IKP

Divadelná Nitra

Slová, slovné klišé, vyprázdnené frázy, sila propagandy, divadlá reagujú na najväčší problém dneška. Čítať už vieme všetci, (dnes sa ukazuje, že bohužiaľ), ale dokážeme slovám aj rozumieť v kontexte rozvinutých viet? A ako nám môže pomôcť umenie, aby sme neboli len ako hluchonemí jedinci, blúdiaci v priestore informácií a sociálnych sietí. Kto môže za to, že sú mimoriadne lepkavé a už mnohých chytili a vypasené pavúky čakajú hen za rohom. Cirkvi ako dôležité veto skupiny sa chytili tiež, akademici sa pokúšajú uniknúť, ale divadelníci sa snažia siete povysávať. Tentoraz v Nitre. (Osobne – škoda, že Dosky už nie sú na javisku doma)

Knihy o nebezpečenstve fake news (ako sa to povie po slovensky?)

Ján Markoš napísal knihu o podprahových informáciách a dobe bláznivej, v ktorej platí, že cukrík môžete vycmúľať a zároveň si ho strčiť celý do vrecka. Že to odporuje skúsenosti a logike? No a čo? Hovorí bežný, už infikovaný občan. Aspoň to skúsime, možno sa to dá. Aj zem môže byť plochá a zároveň si môže kúpiť papierovú okrúhlu zemeguľu, alebo romanticky snívať pri východe guľatučkého mesiaca. Že to je dôkaz? A čo keď nie! Hovorí tvrdošijne infikovaný.  Ale dôležité nie je len to, že o tom Markoš píše, ale že jeho kniha je deviata najpredávanejšia na trhu. Žeby nádej na logiku?

30 rokov po, alebo šanca niečo pochopiť

Vychádzajú knihy, natáčajú sa dokumentárne filmy, divadlá pripravili predstavenia, kurátori pripravili fotografické výstavy, každý čo angažovaný občan či občianka sa zúčastní aspoň dvoch debát o tom, čo prežíval počas nežnej. Na jednej strane vitaj konečne sloboda a na druhej veď nebolo tak zle, naša rodina udávala a mala za to prachy. Dnes tento zdroj príjmov zanikol, alebo si to aspoň myslíme. Prišla doba náročná na pamäť. Len čo keď je od nás múdrejšia a vymazáva z ľudského kompjútera to, čo nepotrebuje daná osoba? Bol som hrdina, pamätám si aj malé podrobnosti. Zachoval som sa hlúpo, nepamätám. Takže IKP odporúča čítať, vidieť a počuť čo najviac a selektovať. prípadne nevečerať a ísť do kina na Pomaľované vtáča.  (Len pop speváci stále čvirikajú o nekonečnej a zradnej láske)

Prezidenti ako odraz kultúrnej politiky Francúzska

Nie je to tak dávno, čo vyhorela katedrála Notre Dame v Paríži a Francúzi majú znova dôvod na smútok. Jacque Chirac, bývalý francúzsky prezident a predovšetkým známy milovník kultúry, vo svojich 86-tich rokoch zomrel. Jeho odkaz však zostáva nažive nielen v podobe Musée du quai Branly na ľavom brehu Seiny, ktoré dnes nesie jeho meno, ale aj v snahe o pozdvihnutie vkusu, vzdelanosti a presadzovania myšlienky o rovnosti kultúr.

Americkí prezidenti po svojom odchode z úradu zakladajú mahagónové knižnice s drevenými obkladmi a hlbokými kreslami, francúzski prezidenti zakladajú významné kultúrne inštitúcie.”

O tom, akú dôležitú úlohu zohráva kultúra vo francúzskej spoločnosti, a že je kľúčovým bodom programu všetkých jej významných štátnikov, píše vo svojom článku Michal Havran: “Akú kultúrnu politiku robia francúzski prezidenti”. A akú robia naši?