Pamiatky 20. storočia na Slovensku

Na pamiatky dvadsiateho storočia sa zabúda. Jedným z dôvodov je aj argument, že predstavujú moderné „súčasné“ stavby, alebo postavené „prednedávnom“ a teda nie sú až také staré, aby sme ich chránili. Hlavná zámienka – čas – je ale relevantná, keďže stavby boli postavené v prvej polovici 20. storočia a majú už minimálne 80 až 90 rokov, no spoločnosť ich stále pokladá za súčasné. Pričom z niektorých sa stali aj symboly miest či krajiny, to je ten lepší prípad.

Bohužiaľ je ale stále je problematická ich kultúrna ochrana alebo ich zápis do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Spoločnosť  sa zmieta v iných problémoch a na túto časť kultúry sa zabúda. Medzi ne patria nielen pamiatky funkcionalistického medzivojnového obdobia ale aj obdobia socialistického realizmu – sorela, 60. roky 20. storočia, ba i panelákové sídlisko. Všetky sú obrazom našej kultúrnej krajiny.

Najväčšie problémy sú s vyhlásením rozsiahlych mestských častí  za pamiatkové zóny, napr. notorické známe Baťove mestá Svit a Partizánske, či mestská štvrť Svojdomov v Žiline, a ďalšie. Hodnota spočíva hlavne v ich celku ako aj v jednotlivých stavbách. Negatívom a takpovediac neprekonateľným problémom súvisiacim so stavom spoločnosti je mnoho názorov na nastolenú problematiku a v neposlednom rade mnoho vlastníkov. Ale tých problémov je omnoho viac.

Súčasný developer vstupuje často do intaktných jadier vybudovaných v rokoch 30.-tych až 70.-tych 20. storočia, majúc za cieľ využiť fungujúcu prosperujúcu štruktúru – mestskú štvrť alebo objekt „pamiatky“. Avšak necitlivo, bez akejkoľvek nadväznosti na pôvodnú zástavbu, využíva čisto len technickú infraštruktúru. To však prináša do architektonického konceptu najmä živelný aspekt a regres pôvodných hodnôt. Vážnym problémom je riešenie statickej dopravy – parkovania, ktoré taktiež zlyháva. Pôvodný koncept počítal s fungujúcou mestskou hromadnou dopravou a nebol nastavený na takú koncentrovanú individuálnu dopravu ako je to v súčasnosti.

Mestská štvrť Svojdomov, najväčšia realizácia puristických „moderných“ domov v medzivojnovom období v Československu (1931), sa taktiež stretáva s takýmto nepochopením spoločnosti. Ide o 48 zrealizovaných rodinných domov a objekt školy, kostola a fary s jasnými urbanistickými vzťahmi. Architekti pracovali s hmotou jednoposchodových rodinných domov. Tvarovali hmotu domu do predsadených a odsadených častí, čím vytvorili strešné terasy, balkón alebo strechu. Na nich bol zriadený moderný „slnečný kúpeľ“ (slnenie a opaľovanie). V pravidelnom rade postavené dvojdomy vytvorili  hrou objemov  rytmizujúcu uličnú fasádu, čo predstavuje výnimočnosť realizácie.

V súčasnosti je táto výnimočná realizácia pod tlakom „novej“ modernosti. Riešia sa dostavby, prístavby vychádzajúce z aktuálnych potrieb majiteľov, ktoré vo viacerých prípadoch negujú pôvodnú koncepciu. Kompetentní potláčajú (alebo nepoznajú?) pôvodnú myšlienku tvorcov domov. Pritom niekedy stačia len malé úpravy, zásah a dom sa znovu prebudí. Citlivé koncepčné riešenie nám ponúkne rôznorodosť do priestoru, ktorý v súčasnosti obsadzuje sklo, oceľ a betón. Nadstavby, rekonštrukcie, revitalizácia a v neposlednom rade zateplenie zmenia tvár každej budovy. Stratu jej identity už v existujúcej štruktúre nenahradí nič.

Mesto sa nenávratne mení veľkou rýchlosťou, žije ideou „byť dynamický je in“. Aké hodnoty tým získavame a aké máme ciele? Staré mesto, ktoré sme zdedili a je tu stovky rokov, má vlastný rytmus, ale dnes nám akosi nezapadá do dynamických trendov. Mali by sme sa predsa len zastaviť a uvedomiť si jeho hodnotový potenciál (a nie ten komerčný)!

 Ing. arch. Dušan Mellner, Ph.D.