Prečo sme sa v marcovom čísle Kultúrneho kyslíka rozprávali so Silviou Hroncovou, súčasnou riaditeľkou Opery Národného divadla v Prahe, na tému operných divadiel? Pretože nás zaujímal systém fungovania a manažmentu tejto najdrahšej divadelnej infraštruktúry. Zdá sa, že to isté trápilo aj Zuzanu Uličiansku z denníka SME, ktorá telepaticky urobila podobný rozhovor s generálnym riaditeľom SND a teda aj opery SND. Tieto simultánne rozhovory sú pre IKP výzvou, aby sme porovnali pražskú situáciu so slovenskou realitou.
1) Sme zvyknutí na fakt, že dopyt po operných predstaveniach v Prahe je výnimočný. Národné divadlo v Prahe odohrá ročne 400 operných predstavení na 4 scénach. V historickej budove Národného divadla, Štátnej opere, v Stavovskom divadle a na Novej scéne. Pre porovnanie, na Slovensku SND odohrá s jedným orchestrom na dvoch scénach okolo 200 operno-baletných predstavení. Vzhľadom na personálne a materiálno-technické možnosti slovenskej opery je podľa nás táto vyťaženosť adekvátna a len hlbší audit by ukázal, či máme v tomto smere ešte rezervy.
2) Marián Chudovský potvrdil, že priemerná percentuálna naplnenosť sál SND je pre činohru skoro 86 %, balet 71 % a v opere 63 %. Návštevnosť operných predstavení je teda menšia. Aké lieky bude vedenie SND na túto chorobu užívať, aby nepriaznivé trendy zvrátilo? Reči o tom, že je to „zložitý, dlhodobý problém, ktorý treba riešiť premyslenou dlhodobejšou stratégiou“ a „Opera robí v súčasnosti výrazné kroky, aby.“……. a „potrebujeme systematickú prácu s mladým publikom“…. konkrétne kroky sa nedozvedáme.
3) Porovnali sme aj cenotvorbu operných domov. Priemerná cena vstupenky v Prahe je 25,17 eur, v bratislavskej opere je 18 eur. Pritom pražské operné predstavenia sú vypredané podstatne rýchlejšie ako slovenské, ako sme zistili na predajných portáloch oboch divadiel.
4) Jedným z častých opatrení býva v takýchto prípadoch schopnosť prilákať operné hviezdy, „veľké mená“. Nie je to jednoduché a vyžaduje si to investície. Ako teda priniesť na slovenské javiská výnimočné operné inscenácie s tými najlepšími sólistami, vytvorené najvýznamnejšími režisérmi, scénickými a kostýmovými výtvarníkmi? Čarovným slovom v tomto globalizovanom svete je koprodukcia. Ako a kde sa nadväzuje a kde sa snovajú plány na ďalšie sezóny? Jednou zo základných sietí, ktorá združuje zástupcov významných operných domov, je Opera Europa. Asociácia združuje 155 členských spoločností z 39 krajín. Vedie ju Nicolas Payne, ktorý bol dlhé roky šéfom Covent Garden a šéfom English National Opera. Stretnutia členov sa konajú dvakrát ročne, členský poplatok je 2 700 € a konferencie majú jasný zámer: „Konferencie sú ďalej užitočné najmä na nadväzovanie stykov pre koprodukcie v rámci Európy.“ Slovenská opera nie je členom tohto zoskupenia. Sme jediní? Nie sme. Z celej Európy chýba aj Albánsko.
5) Marián Chudovský je spokojný s tým, že Bratislava „je rešpektovaná“ a spolieha sa na slovenských sólistov. Problém je v tom, že nikoho zo sólistov nevnímajú ako reprezentantov určitého operného domu. To, že Štefan Kocáb hosťuje v Metropolitnej opere neznamená, že automaticky všetci evidujú Slovenské národné divadlo. Mobilita svetovo známych operných sólistov je v súčasnosti tak veľká, že sa záujem o nich obmedzuje na kvalitu ich hlasu a rozsah repertoáru. To, že v Bratislave režíruje významný nemecký režisér Peter Konwitschny a bude u nás robiť už štvrtú inscenáciu, to považujeme za skutočné plus.
6) Pražské Národní divadlo sa pripravuje na transformáciu z príspevkovej organizácie na verejnoprávnu. Holdingová forma sa zase osvedčila vo Viedni. SND vraj nepotrebuje žiadne zmeny, lebo súbory majú svoje rozpočty a údajne sú v hospodárení natoľko autonómni a natoľko si ich strážia, že to tak či tak holding pripomína. Súhlasíme s tým, že v prípade SND by zmena bola legislatívne náročná, lebo SND má „svoj“ zákon a zmena by si vyžadovala značnú politickú vôľu. Ale za zmienku stojí pouvažovať o tom, nakoľko je takto riadené SND ako celok nezávislé od zásahov ministrov. („Riaditeľ opery je profilový umelec, ktorého menovanie je potrebné konzultovať aj s pánom ministrom.“ – hovorí Chudovský.) Poukazujeme na fakt, že nevieme, kto je vlastne tým orgánom, ktorý evaluuje, čiže hodnotí činnosť SND. A kto je v konečnom dôsledku zodpovedný.
Slovenské operné umenie, ktoré disponuje nielen výnimočnými, svetovo uznávanými hlasmi, ale aj štyrmi scénami, je kultúrne i finančne veľkou položkou v kultúrnej infraštruktúre Slovenska. Od tejto vlajkovej inštitúcie máme aj preto tie najvyššie očakávania. A tak sa v IKP pýtame – prečo chýba slovenská opera na mape operného sveta?!
