Bratislavský mestský archív má za sebou 900-ročnú históriu. Tipnite si, koľko generácií tam zhromažďovalo tie najdôležitejšie údaje o živote mesta a o jeho obyvateľoch? Najmenej tridsať. A najmenej tridsať správcov archívu sa muselo vystriedať v kultivovaní pamäti nášho dnešného hlavného mesta. Až kým neprišiel rok 2015.
História sem, význam tam, potrebujeme peniaze na policajtov a nie na staré papiere, povedali si na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. A 900-ročný archív sa má definitívne rozplynúť v období, keď Bratislava je metropolou samostatnej Slovenskej republiky.
IKP dôrazne protestuje proti plánovanému zániku historického Archívu mesta Bratislava. Aj keď, povedzme si rovno, popísaným a pokresleným papierom, teda hlavnému objektu archívneho snaženia, je to zrejme jedno. Niektoré kusy, napríklad taký vzácny Bratislavský antifonár, boli už v minulosti postupne poprepíjané miestnymi mníchmi a tak sú teraz rozkúskovane uložené na rôznych miestach, by takéto spájanie určite privítal. Ešteže je už Antifonár digitalizovaný, takže prežil virtuálne spojenie. Ale položme si otázku, čo také drahé chcú piť na Ministerstve vnútra, keď chcú “prepiť” celý archív? Komu to prospeje? A kto chce argumentovať, že ušetrí jednu budovu škôlky v Petržalke, v ktorej v otrasných podmienkach archív sídli? Takže namiesto toho, aby sme postavili pre tak vzácny a unikátny archív špeciálnu budovu, kultúrnu ustanovizeň, do ktorej by sme mohli chodiť v prcesiách podobne ako chodia Česi na klenoty, vynašiel minister Kaliňák plebejské riešenie: archív zrušíme, ušetríme miesto jednej sekretárky, nebude problém s objektom škôlky a … majte ma radi!
O čo by malo pri zlučovaní ísť? IKP sa preklikal na stránke Ministerstva vnútra až k archívom. So zdesením konštatujeme, že neposkytuje o archívoch viac informácií ako Zlaté stránky. Archívy nám dávajú cez túto stránku jasne najavo – nech vás ani len nenapadne nás navštíviť! My sme vnútro, kto je viac? No viac by mala byť kultúra a jej dedičstvo! Na tom trváme. Archívy by nemali len vydávať osvedčenia o vysvedčeniach a rôznych úradných listinách za posledných sto rokov, ale mali by byť pre nás kultúrnymi a vedeckými inštitúciami – teda najmä ich historické časti. Ale všetky snahy odobrať archívy megaministersvu vnútra a zlúčiť ich s ministerstvom, kam v skutočnosti patria – teda Ministerstvom kultúry, stroskotávajú na banálnej platovej politike. Akékoľvek zmienky o zlučovaní vyvolávajú nevôľu archivárskej obce a existenčne by postihli desiatky lokálnych nielen strážcov teploty a vlhkosti, ale aj znalcov latiny a švabachu. Pre ľudí typu ministra Kaliňáka by to bola masová degradácia archivárov na úroveň knihovníkov alebo múzejníkov, ktorí pod žezlom ministra kultúry Maďariča sa musia uspokojiť s trápnymi platmi učiteľských tabuliek. Predsa aj lastovičky, ktoré sú na Slovensku len pár mesiacov, vedia, že zamestnanci závislí od Ministerstva kultúry, sú najmenej platenými intelektuálmi v celom štáte.
Možno si minister Kaliňák povedal v ESO-zápale jedného rána: načo dva archívy v jednom meste? To kto to kedy videl? Veď aj v Kanade a v nordických krajinách majú zlúčené nielen archívy, ale ešte aj národnú knižnicu s národným archívom. Podľa takto nastavených kritérií pre spájanie ani v Martine nie je potrebná Turčianska knižnica a jej pobočky. Však pre tých pár čitateľov je tam predsa Národná knižnica, aj keď je teraz rok zavretá. Všimla si to kultúrna obec? Nie. Možno z tejto logiky vychádza pán minister Kaliňák, že si jeho majstrovanie v 900-ročnom archíve nikto nevšimne. Pritom musíme zdôrazniť, že v tomto prípade výnimočne osobne ministra neupodozrievame, že by si chcel chcel potiahnuť niektoré lepšie kúsky z archívu, aby ich speňažil na burze mimo hraníc EÚ. Hoci pri takom rozoberaní archívu nemožno vylúčiť, že sa niečo stratí. Veď keď sa les rúbe, triesky lietajú. Lenže toto sú 900-ročné triesky! A les sme nesadili my.
Nezostáva nám, kultúrnej verejnosti, nič iné, iba protestovať a upozorniť ministra Kaliňáka, že nie každé riešenie, z ktorým prichádza, má svoje opodstatnenie a racionálnu logiku. Vyzývame preto všetkých príčetných ľudí, ktorí ešte nesadia mrkvu v záhradke, aby sa podpísali pod našu výzvu za záchranu a podporu bratislavského historického archívu AMB. Nebudovali sme Bratislavu i tento archív sami. A je našou povinnosťou odovzdať ho ďalšej generácii, pokiaľ možno v konsolidovanom a neporušenom stave. Vyzývame aj primátora Bratislavy ako aj poslancov všetkých mestských častí, aby pozdvihli svoj hlas a nedovolili barbarom plieniť kultúrne inštitúcie. To prenechajme tým, ktorí si ničia a rozpredávajú svoje vlastné kultúrne dedičstvo na Blízkom východe.
Tím IKP