Rozhovor s Katarínou Nádaskou

Čo nám zostalo z našich “ slovanských” zvykov v oslavách návratu slnka?

Už starí Slovania sa museli vyrovnať s úbytkom denného svetla a najmä krátke dni, dlhé noci, zima boli podnetmi, prečo boli ľudia presvedčení, že za dlhých zimných nocí sa prírodné sily dostávajú do zápasu, v ktorom na jednej strane stoja démonické sily a bytosti a na druhej strane je život, teplo personifikované v postave slnka, ktoré sa počas zimného slnovratu rodí v podobe malého dieťaťa. Ľudia tŕpli, ako tento boj skončí a aby ho urýchlili a slnko, život a teplo zvíťazili čo najskôr, vytvorili si obrady zimného slnovratu. Využívali praktiky pozitívnej mágie a používali ochranné prostriedky predmety, rastliny, magické znamenia a znaky, aby odohnali negatívne sily zo svojho okolia. V kresťanstve boli nahradené Vianočnými sviatkami a oslavou Nového roku. Na Nový rok nemala prísť do domu prvá žena, prví mali prísť vinšovníci, mladí chlapci z vyšného konca, aby šiel majetok a hospodárstvo hore koncom a nie dolu. Rovnako sa v určité dni nesmela púšťať do domu cudzia stará žena, lebo by mohla priniesť škodu. Rôzne predmety zhotovené a použité počas magických dní, ako pečivo, plátno slúžili ako čarovné prostriedky. Množstvo úkonov malo podľa princípu mágie podobnosti privolať rovnaké účinky. Slnko ako symbol dobra, života, tepla a radosti paralyzovalo pôsobenie zlých síl a po jeho západe platilo viacero zákazov, pretože v noci a tme sa uvoľňovali negatívne elementy, ktorých sa človek bál. Vtedy sa z domu už nič nepožičiavalo, nič nevynášalo, dokonca ani smeti sa nemali vyniesť, ani voda vyliať, mlieko predať, či požičať, lebo by sa vynieslo bohatstvo a bosorky by mohli s požičanými predmetmi čarovať a uškodiť tak domácim.

Pestovali Slovania aj nejaké krvavé obete?

Počas slávenia zimného slnovratu prinášali Slovania obete slnku. Zarezávali kurovitú hydinu aj kozy, na obetišti ich nechali vykvapkať a krv bola obeta zeme, aby sa prebudila a dobre na jar rodila. Piekli guľaté koláče, ktoré tvarom pripomínali slnko a boli veľké ako koleso od voza a naplnené hrozienkami, medom, tvarohom a makom.
Sviatky zimného slnovratu boli u našich predkov úzko spojené aj so spomienkou na zosnulých predkov. Verilo sa, že  môžu pozitívne, ale aj negatívne ovplyvniť ich život. Aj viera v revenantov, teda upírov, bola u Slovanov silná. Aj preto chodili počas zimného slnovratu na  hroby mŕtvych, popíjali tam medovinu, z ktorej pár kvapiek odliali aj na hroby tak, ako to dodnes pretrváva u Srbov. Táto tradícia prešla do Štedrej večere v podobe jednej prázdnej misky alebo taniera na stole pre zosnulých.
Naproti tomu chodenie s koledou a koledu poznali už v starom Ríme. Išlo o sviatky „calende“, ktoré sa slávili každý mesiac ako prvé dni nového mesiaca. Ale koleda, to boli u Slovanov prezlečené ženy, jedna bola chudobná koleda a druhá bohatá koleda. Jedna bola oblečená pekne a druhá bola v roztrhaných šatách. Bola to aj akási forma zábavy spojená s veštením, či rodina bude mať nasledujúci rok úrodný a hojný, alebo nie. Obe koledy boli zakryté plachtou a gazda si mal jednu z nich vybrať, až potom sa odkryla. Podľa toho, či si vybral tú bohatšiu alebo chudobnú, predpovedali hojnosť či biedu pre nastávajúci rok.
U južných Slovanov sa dodnes zachoval zvyk pálenia badnjaka. Bolo to poleno z dubu, buku alebo jaseňa. Obliekli ho do mužských šiat, spievali a tancovali okolo neho a nakoniec ho dali do pece a pomaličky prepaľovali niekoľko dní. Každý kto prišiel k nim na návštevu, obradne do toho páliaceho sa polena udrel a čím viac iskier z neho lietalo, tým bol nasledujúci rok pre rodinu štedrejší.
Slovania zimný slnovrat slávili v maskách. Najčastejšie predstavovali nebezpečné zvieratá ako napríklad turoňa, koňa, alebo medveďa. Čím strašidelnejšie boli, tým si bol ich nositeľ istejší, že démon sa zľakne a nevojde do človeka alebo do jeho príbytku. Verili tiež v mágiu slova a tak si ľudia priali len to najlepšie. Boli presvedčení, že ak budú priať len to dobré z úprimného srdca, tak sa im to vráti.

Preto si dodnes prajeme, len význam sa nám akosi stratil.

Na Slovensku sú dnes silné skupiny neopaganistov, teda ľudí rozvíjajúcich predkresťanské zvyky a sviatky, ktorí ich udržiavajú pri živote. Guľaté koláče plnia slivkovým lekvárom, orechmi, plnkou, ktorú si dnes kúpia v obchode pod názvom Moravský koláč. Mnohé elementy z predkresťanského obdobia sa udržali prakticky až do 20. storočia v reliktoch obradovej kultúry. Jeden sa nám zachoval v rozprávke Slncový kráľ, kde sa slnko ráno rodí ako dieťa, na obed je muž v plnej sile a večer zomiera ako starec.

Zdá sa, akoby sme sa k “magickému “ svetu predkov vracali. Každá dedina má vešticu, čítame horoskopy, vydávame peniaze na šarlatánov, neveríme modernej medicíne… Mohli by sme sa vrátiť aj k niektorým zvykom v období Vianoc? (mne by sa páčil ich zákaz pre ženy vo sviatok 25.12. pracovať)

Mágia je rovnako stará ako samo ľudstvo. Preto aj dnes ľudia hľadajú odpovede na svoje otázky v magickom svete. Vianočné sviatky sú predsa magické. A v minulosti bolo v nich veľa aspektov mágie hospodárskej, ochrannej, prosperitnej, ale i erotickej. Už počas adventu bol na Slovensku v katolíckych oblastiach tzv. malý pôst, kedy sa jedlo viacej strukovín, kašovitých jedál. Väčšina ľudí jedla mäso až na prvý sviatok vianočný. Medzi archaické zvyky rozšírené na celom území Slovenska patril zvyk obecného pastiera chodiť z domu do domu vinšovať. So sebou nosil zväzky prútov, z ktorých si gazdiná zásterou vytiahla 2 až 4 prúty, potom s nimi vyšibala svoje deti, aby boli cez rok šikovné.

Pastierov už nemáme, ale deti by sa zišlo občas vyšibať nielen na Veľkú noc.

Na štedrovečerný stôl sa dával nový obrus pretkávaný červenými nitkami, lebo červená farba mala ochranný charakter. Nohy stola sa zopli reťazou, na ktorú si všetci členovia rodiny položili nohy, lebo reťaz symbolizovala pevnosť a svornosť rodiny. Pod stôl sa položil lemeš alebo čerieslo, ktoré by sme dnes asi ťažko hľadali. Na stole nesmela chýbať biblia. Všetci jedli z jednej misy drevenými lyžicami a na stole nemal byť nôž, preto sa z chleba len odlamovalo. Na Vianoce dodnes jeme oblátky okrúhleho tvaru s medom a cesnakom. Cesnak chráni proti urieknutiu a med je symbol hojnosti a lásky. Medom sa na Štedrý večer robia krížiky na čelo, aby sme boli krásni a dobrí. Od druhej polovice devätnásteho storočia piekli oblátky učitelia. Medzi archaické, tradičné štedrovečerné jedlá patrili opekance, lámance, lokše s makom, hrachová kaša, šošovica, hríbová polievka, kapustnica ovocie, orechy, koláče. Omrvinky zo štedrej večere sa používali na okiadzanie chorých. A prečo jeme na večeru rybu? Ryba je kresťanský symbol. Prví kresťania používali rybu ako poznávacie znamenie najmä v časoch prenasledovania. Ale jedli sa iné druhy ako kapor, ten je už moderný.
Štedrý večer mal zvláštnu moc. Slovania verili, že ak mlynár pustí počas polnočnej omše mlyn, budú sa mu sypať samé dukáty, podmienkou však bolo, aby mlčal. Odporúčalo sa zjesť počas štedrého dňa aj dve šípky kvôli červeným lícam. Ľúbostná mágia sa týkala najmä nevydatých dievok. Zachoval sa nám zvyk liatia olova cez veľký kľúč do vedra so studenou vodou.

Potrebujeme niečo z bývalej viery s množstvom “rezortných” bohov na jednotlivé problémy a príliš realistický „ okrúhly” nie plochý svet tak vyvážiť mágiou a čarodejníctvom?

Vždy bude určitá skupina ľudí, ktorá bude hľadať riešenia svojich problémov u mágov. Veď ako ináč sa dá vysvetliť fakt, že aj v súčasnosti prekvitá živnosť veštíc, kartárok a bosoriek a mnohé z nich to dotiahli aj do vysokej politiky. V minulosti sa ľudia venovali magickým praktikám z rovnakého dôvodu ako dnes, aby si privodili úspech, peniaze, krásu, manžela, zdravie. Podstata magických procesov je rovnaká.
Bylinkárky, vedomkyne, ale aj kováči sa stávali známymi po širokom okolí. Vždy pomáhali každému, kto ich vyhľadal ich. O týchto ľuďoch sa na Slovensku zvyklo vravieť: „Ten veru rozum doma nezabudol“. „Tá vie viacej ako chlieb jesť“. O vedomcoch a vedomkyniach boli ľudia presvedčení, že sú obdarení zvláštnou mocou. Dokázali aj určiť vinníka, či vinníčku zodpovedného za očarenie človeka, tých, ktorí pracovali prostredníctvom aktivizácie nadprirodzených síl a negatívnej mágie. Tieto osoby sa medzi ľuďmi nazývali boginky, bohyne, strigy, čarodejnice, bosorky, čarovnice. Ich protipólom boli veštci, veštkyne, korenári a korenárky. Jedným z rozšírených elementov škodiacej mágie sú kliatba a prekliatie Tak v minulosti, ako aj v súčasnosti ide o silný magický útok na nič netušiacu obeť za účelom uškodiť mu na zdraví, i majetku. V tomto sme sa ako ľudstvo nezmenili. A je zaujímavé, že sa aj dnes nájdu ľudia, ktorí tieto praktiky stále vykonávajú a za veľký finančný obnos. Nevieme, či používajú staré zlorečenia ako napríklad: „Bodaj ťa vred naťahoval!“ alebo „Bodaj si do rána okrivel!“ „Bodaj ťa kŕč ťahal!“ „Bodaj ťa zrádnik metal!“ „Bodaj si oprašivel!“. Kliatby nám zostali ako dedičstvo v slovenskom folklóre a najmä v ľudových rozprávkach a povestiach o strašidelných miestach, teda v našom kultúrnom dedičstve.

 

Zhovárala sa Magda Vášáryová