Slovakiana: nepodarený vtip

Po rokoch veľkých plánov a tárania ministerských úradníkov MK SR a informatikov všetkých mastí je po vlne reklám vo verejnoprávnych médiách naša Národná Digitálna Studnica kultúry, umenia, poznania a ľudových tradícií online!

Konečne máme svoju národnú obdobu Europeany, ktorou sme sa zaradili medzi svetové kultúrne elity. Vyše milión kultúrnych objektov zadarmo na webe, hlási Slovakiana. Ministerstvo Kultúry SR je patrične hrdé. Je podpísané v päte každej stránky vyhľadávania. Že sa Ministerstvo kultúry SR píše s malým „k“ v slove kultúra? No a čo! Nakoniec, keď je naša Kultúra taká jedinečná, ani jej výkladná skriňa Slovakiana predsa nemusí dodržiavať slovenský pravopis. Skrátka, nejaký dobre zaplatený ajťák ho nemusí ovládať a ministerskí úradníci už nemali čas to skontrolovať: Alebo ani oni neovládajú pravopis?

(Aktualizácia 9.12.2015: prevádzkovateľ Slovakiany je zjavne citlivý na verejnú mienku a spomedzi našich výčitiek si ako najpálčivejšiu vybral veľké K v Ministerstvo kultúry. A tak sa ukázalo, že má problémy nielen s pravopisom, ale aj so správnym používaním céčka v krúžku. Momentálne je na stránke v tiráži “© Projekt je spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja“. Ak teda budete chcieť riešiť akékoľvek veci ohľadom autorských práv, vybavte si to s prostriedkami Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Sú na účtoch dodávateľov.)

Zarazí vás, že je celý portál len v čiernobielych farbách? Domnievame sa, že to je zámer, nejaká nová „kreatívna“ idea, lebo kreativita je nové heslo ministerstva. Alebo niečo nestihli? Je to niečo dočasné? Nuž potom upozorňujeme, že s dočasnosťou máme veľmi zlé skúsenosti. Ale prečo to potom spustili? Len preto, že to bolo v pláne?

Navrhujeme, aby sme neboli malicherní a tak sa dajme do vyhľadávania. Zadáme: Kráľ Janko, jeden z najlepších slovenských básnikov. Fúúú, kopa výsledkov. Prvý obrázok pre istotu, aby nebolo pochýb – fotka Jankovho hrobu. Dáko je našikmo, asi mal fotograf alebo statív kratšiu nohu. A možno je to ďalší kreatívny zámer zachytiť pokrivený Jankov pohľad na svet, ovplyvnený alkoholom. Chceli by ste sa pozrieť na Jankov rukopis Zakliatej panny, ktorý je v archíve SNK? Zabudnite. Na útechu sa môžete zoznámiť s množstvom sčítacích hárkov ľudí s menom Kráľ, alebo aspoň bývajúcich na Kráľovej ulici po celom Slovensku. Čo mali chudáci úradníci urobiť, keď Maďarič požadoval spustenie portálu a oni do neho nemali čo dať? Kultúrny objekt by mal podľa európskych pravidiel predstavovať knihy, filmy, obrazy, partitúry, stránky kultúrnych časopisov a podobne. My sme zaradili medzi naše “kultúrne objekty” státisíce štatistických sčítacích hárkov, kde sa môžete zoznámiť s menami a adresami občanov Slovenska. Kreatívne! Jeden list sčítacieho hárku sa rovná jeden “kultúrny objekt” a tomu otravnému Bruselu sa predsa vykazuje počet “kultúrnych objektov”, nie? Naša vymodlená Slovakiana je teda sčasti niečo ako starý žltý telefónny zoznam, len bez čísel. Tvorivosť po slovensky! Chceme protestovať, že to tam nepatrí? Zvyknite si, že sčítací hárok je kultúrny objekt jak sviňa!

Kníh by sa vám zachcelo v Slovakiane? Dopredu upozorňujeme, že skutočné knihy tam nenájdete. Slovenskí spisovatelia mali tri mesiace na uvoľnenie autorských práv na digitalizáciu pre našu jedinečnú kultúrnu Slovakianu. Mnohí to asi nestihli. A pán minister nevyhlásil žiadny dramatický apel, a aj médiá boli ticho. Ak si teda chcete prezerať náš národný poklad najdrahší – doslova – teda knihy, musíte ísť na úplne inú stránku, na dikda.snk.sk – a tam, mimo Slovakiany, v úplne inom systéme, úplne inom, novom, duplicitnom katalógu sa dozviete, že knihy zadarmo si len tak naverímboha na internete vyčitovať nebudete! Zdvihnite zadok a zájdite do Martina do Slovenskej národnej knižnice osobne ako za starých čias. Veď viete, máme nový zákon o autorských právach. A to aj pri dielach osôb, ktoré sa v hrobe obracajú dlhšie ako 70 rokov. Toť hentamtok v Maďarsku už pred 10 rokmi, keď sme na Slovensku ešte stále len tárali o digitalizácii, sprístupnili digitálne kultúrne dedičstvo Maďarska zadarmo na účely vzdelávania pre školy. To je na Slovensku dodnes digitálna vedecká fantastika. Ak to budeme chcieť, zrejme budeme musieť na to vycálovať ďalšie milióny. Ministerstvo Kultúry zrejme zase vyberie vyvolenú firmu, ktorá si vylepší tržby o pár miliónov a potom nám predloží ďalší paškvil. A ešte budeme potrebovať aspoň niekoľko tisíc eur na vyškolenie každého jedného učiteľa, ako stiahnuť džejpeg a empeg a vložiť ho pre decká do páurpointu.

Keď načriete do Slovakiany hlbšie, narazíte okrem bezmenných objektov (sprevádzaných vskutku nepríčetnou hláškou “Metadata je dočasne nedostupný”) aj na stovky začiernených “kultúrnych objektov”, ktoré nie sú zdigitalizované, ale pokiaľ ich tam chcete mať, môžete za ne zahlasovať, sťaby ich lajkovať. Že sú tieto mŕtve kultúrne duše zahrnuté do počtu vyše milióna sprístupnených objektov? Ani s týmto podvodom sa nezaťažujte, brausujte a hlasujte, alebo si aspoň pozrite nejaké celkom pekné propagačné videjká našich národných kultúrnych inštitúcií.

Záver IKP: čakali sme na december s napätím, kedy konečne nastane ten zázrak a my sa budeme pýšiť Slovakianou ako tou najmodernejšou prezentáciou slovenskej kultúry. Ale minister M. Maďarič a jeho spolupracovníci sa zrejme spoliehajú na to, že:

a) Slovákom, vystrašeným utečencami, teroristickými útokmi 2 000 km ďaleko od Bratislavy, ani len nenapadne otvoriť si Slovakianu – nakoniec, my sme ju neplatili, to nám Brusel nanútil tie stovky miliónov – a tak sme im ukázali, ako to treba robiť!,

b) na Slovensku niet nikoho, kto by sa nad takto spackanou a dovrzanou Slovakianou ešte aj pozastavoval. Všetci to majú v paži – minister predsa pozná svojich kultúrnikov a predpokladá, že ani nepípnu,

c) portál Slovakiana môžeme považovať za súčasť zábavného programu vedúcej milovanej strany pred prichádzajúcimi voľbami, lebo naozaj vyzerá ako simplexný predsedov vtip pre dôchodcov,

d) keď sa na informatizáciu Slovenska rozkradla cca miliarda eur, tak ľudia mávnu rukou nad nejakými pár desiatkami miliónov eur, ktoré pripadli rezortu kultúry.

Táto naša analýza Slovakiany by sa skôr hodila do silvestrovského programu, ale musíme sa priznať, že je nám to v IKP veľmi ľúto. Nerobíme si ilúzie o tom, že by na problémoch v slovenskej kultúre niekomu naozaj záležalo. Napríklad ministrovi, úradníkom, kultúrnej verejnosti, nebodaj aj občanom, ale takto zmárniť jedinečnú šancu? Na ktorú už nikdy nebudeme mať naše vlastné peniaze?

Je nám to naozaj veľmi ľúto.