Slovenské filmové prostredie po 30 rokoch

Čo sa podarilo.

Slovenský film dostal svoj podporný grantový systém – AVF. Podarilo sa mu presadiť sa vo vedľajších sekciách „A“ svetových festivalov. Podarilo sa mu získať jednu z hlavných cien v Rotterdame (Môj pes Killer – Mira Fornay). Podarilo sa mu presvedčiť aj slovenských kinodivákov, že náš film dokáže naplniť kinosály populárnou komédiou, žánrovým filmom aj politickým thrillerom. Podarilo sa mu naštartovať kvalitnú seriálovú tvorbu a nestratiť zručnosti, ktoré môžu prilákať zahraničné produkcie. Podarilo sa rýchlo a kvalitne digitalizovať slovenské kiná.

 

Čo sa nepodarilo.

Vyrovnať kvalitu slovenského festivalového filmu so susednými krajinami strednej a východnej Európy. Porovnávanie sa iba s českým filmom a sústredenie sa na účasť iba na festivale v Karlových Varoch spôsobilo, že český a slovenský film nemal v hlavnej súťaži v Cannes svojho zástupcu už skoro 50 rokov, v Berlíne skoro 30 rokov. V Benátkach prelomil dvadsaťročnú absenciu Václav Marhoul a jeho majoritne český film – Nabarvené ptáče. Okolité krajiny strednej a východnej Európy majú v hlavných súťažiach na festivaloch v Cannes, Berlíne a Benátkach svoje pravidelné zastúpenie. Český a slovenský film nie. Nepodarilo sa vrátiť na Slovensko vysokorozpočtové zahraničné produkcie. Nepodarilo sa výraznejšie koprodukovať s krajinami EÚ okrem Českej republiky. Nepodarilo sa vytvoriť dôstojnú a nezávislú sieť slovenských artových kín. Nepodarilo sa vytvoriť vplyvné kritické filmové prostredie na reflexiu kvalitného festivalového filmu. Slovensko nemá definované priority v podpore filmových festivalov. Slovenské artové kiná nemajú silnú platformu, ktorá ich dokáže adaptovať na moderné komunitné, obchodné a trendy reflektujúce prostredie. Ostávajú v starom klubovom móde, kde ich činnosť pokrývajú skoro výlučne verejné zdroje.

 

Čo sa musí v budúcnosti podariť.

Kvalita slovenského filmového prostredia závisí na kultivácii všetkých úrovní, nielen jednej, produkčnej. Tvorba je iba časť ekosystému slovenského filmu. Musíme nájsť vyrovnaný model podpory vývoja filmovej tvorby, a nielen produkcie, ale aj distribúcie – festivalov – kritickej reflexie – marketingu – reformovaných filmových klubov a kín – seriálovej, dokumentárnej a internetovej audiovizuálnej tvorby. Musíme nanovo zadefinovať úlohu RTVS vo vzťahu k tvorbe a popularizácii najlepšieho festivalového filmu a jeho vplyvu na tvorbu slovenského filmu, ktorý sa musí dostať ďalej než do Karlových Varov. Musíme vrátiť Slovenský filmový ústav do polohy správcu audiovizuálneho obsahu a zbaviť ho zodpovednosti za kino, filmové kluby a festivaly. Musíme kultivovať kritikov a umožniť im vidieť filmy v Cannes a Berlíne, aby svojimi hodnoteniami následne formovali producentské prostredie nárokmi, ktoré dostanú slovenský film do prvej festivalovej ligy. Nesmieme ignorovať krátke formy a musíme nájsť spôsob ako podporovať novú generáciu internetových tvorcov. Slovenský film musí byť aj genderovo vyvážený. Musíme mať fungujúcu a na zdravej ekonomike založenú Slovak Film Commission. A verejné zdroje nesmú byť jediným príjmom a jediným finančným cieľom slovenských filmových inštitúcií.

 

Ivan Hronec, Film Europe