Slovensko na mape Lonely Planet

V cestovnom ruchu máme veľmi jasné, často kvantitatívne ukazovatele, ktoré hovoria o tom, ako sme v tejto oblasti úspešní/ neúspešní. Môžeme hovoriť o počte prenocovaní (osobonocí turistov) , o počte navštívených atrakcií a podujatí, teda množstve predaných vstupeniek, o výške odvodov vo forme daní za ubytovanie do miestnych rozpočtov, … .
Cestovný ruch mapuje okrem iného aj špecifický štatistický nástroj – Satelitný účet pre túto oblasť, aj keď musíme konštatovať, že s hľadaním aktuálnych informácií za posledné 4 roky máme problém. Tento dokument mapuje vplyv cestovného ruchu na ekonomiku štátu na strane ponuky – hrubá pridaná hodnota odvetví cestovného ruchu (CR), podiel na HDP, vplyv CR na zamestnanosť v ekonomike.
Skúsme menej konvenčný prístup a pozrime sa na ukazovatele úspešnosti cestovného ruchu opačnou optikou, očami samotných návštevníkov – cieľových skupín.
Vlastná skúsenosť s cestovaním ma priviedla k tvorbe vlastnej zbierky publikácií svetoznámeho vydavateľstva Lonely Planet. Na svete stretnete množstvo cestovateľov, ktorí nevyužívajú all inclusive cestovných kancelárií. Cestovanie na vlastnú päsť je ekonomicky často výhodnejšie, pre niekoho možno dobrodružnejšie, každopádne vďaka ľahkej dostupnosti informácií veľmi obľúbené. Cestovatelia zdieľajú svoje zážitky a skúsenosti na spoločných weboch, čo im umožňuje lepšie sa orientovať v širokej ponuke služieb. A okrem toho ich spája to, že na vrchu batoha im zvykne tróniť práve Lonely Planet sprievodca príslušnej krajiny. A5 publikácia naviguje vlastníka na zaujímavé miesta, ponúka základný prehľad históriou, špecifikami kultúry, ale poskytuje samozrejme i praktické rady a návody, ako sa v krajine správať, kde bývať, stravovať sa, koľko platiť za dopravu, kde sa dá zabaviť a kultúrne vyžiť.
A teraz niekoľko informácií – svoju publikáciu má Poľsko (Krakov má dokonca samostanú brožúrku), tiež Maďarsko, s dôrazom na Budapešť, Česko s dôrazom na Prahu, Austria travel nevynímajúc. Slovensko, ani Bratislava svoju nemá. Slovensko je súčasťou publikácie s titulom „Europe”. Akokoľvek veríme, že patríme do „Central Europe”, publikácia nás sebavedomo uvádza medzi štáty „Eastern Europe”. Sekciu strednej Európy neobsahuje. A tak ďalej hľadáme tipy pre cestovateľov, ktorí sa rozhodnú pre Eastern Europe trasu.A opäť nemáme dobrú správu. V rámci ich 4 týždňovej navrhovanej cesty navštívia: Berlín, Varšavu, Krakov, Prahu, Budapešť, Transylvániu, Bran, Kijev, Minsk, Petrohrad. Slovenskom prechádzajú vo vlaku Praha – Budapešť. O Bratislave sa nedozvedia. Je logickou dedukciou, že na Slovensko zavíta skôr návštevník, ktorý cestovaním trávi viac ako 4 týždne? Alebo by malo byť Slovensko na inej cestovateľskej trase, ktorá by logicky vyplývala z prirodzených dopravných spojení? Slovensko na mape Lonely Planet nechýba, je mu venovaných 14 strán publikácie, podobný rozsah autori dodržiavajú pri všetkých uvedených krajinách. Tam však ak chcete vedieť viac, kúpite si na to určenú publikáciu príslušnej krajiny a to je naša achilova päta. Takto sa môže čitateľ domnievať, že na Slovensko mu stačí zopár dní, keďže je tu len zopár miest, ktoré stoja za pozornosť. Ani webová stránka rovnomenného vydavateľstva neponúka o Slovensku viac informácií, takže ani tu si nemôžeme gratulovať.
Autormi Lonely Planet sú cestovatelia s vášňou pre písanie, fotografovanie, blogovanie, vlogovanie, …z celého sveta. Čiže ich pohľad na nás môžeme považovať za spätnú väzbu pre náš kultúrny turizmus.
Monitorovanie spätnej väzby a ohlasov v zahraničí je zásadným ukazovateľom kvality cestovného ruchu a od kvality sa samozrejme odvíja kvantita.
Postavme otázku inak. Čo by sme chceli, aby sa o nás v taktomto sprievodcovi písalo?
Z meraní Barometra sa dozvedáme, „že kultúrna atraktivita je (hneď po cene) druhým najpodstatnejším aspektom rozhodovania sa o výbere prázdninovej destinácie, alebo pri výbere ubytovania.“ Publikácia ďalej uvádza, že „ak musia európski turisti redukovať svoje výdavky na dovolenke, robia to na úkor stravovania a nákupov, ale nie na úkor kultúrneho a zábavného vyžitia.“
Ako by sme sa kultúrne radi prezentovali? Otázky, ktoré na národnej úrovni zodpovie len Ministerstvo kultúry SR. Takže za dostatočnú/ nedostatočnú kvalitu a atraktivitu slovenských destinácií zodpovedá najmenší rezort. Darmo budeme viniť diaľnice, letiská, nastavovať ceny služieb vyššie, nižšie. Bez kvalitnej kultúrnej politiky v oblasti kultúrneho turizmu to tu môžeme zabaliť.

Jana Javorská