Slovníček IKP

Vybrali sme pre vás slová, spojené s cenzúrou a jej dôsledkami, ako poučenie pod stromček:

Národná cenzúra

Idea romantizmu prispela k oživeniu záujmu o náš prostý ľud. I jali sa národovci skúmať ľudovú kultúru a spisovali ich rozprávania. Nevedno, či sa už vtedy, pri práci v teréne, červenali (malomeštiaci), ale faktom, ktorý si dnes už priznávame, je, že nám odovzdali rozprávky prostého slovenského ľudu poriadne scenzurované. Boli totiž pôvodne určené dospelým, ktorý v zimnej tme pri slabom ohni počúvali príbehy, plné násilia, sexu a tragédií, ktoré im boli blízke. A pri všetkej ich romantickej cenzúre sú doposiaľ rozprávky z Dobšinského hororom s odtnutými rukami, hlavami, údmi…stále nevhodné pre dnešné nevinné deti. Potrebujú ďalšiu cenzúru?

Mravnostná cenzúra

Toto kultúrne podmienené a spoločnosťou v tej ktorej dobe oceňované vhodné správanie sa človeka už donieslo v minulosti do nešťastia mnoho umelcov, ktorých dnes oceňujeme. Ale vtedy… napríklad taký Oscar Wilde, Po premiére hry „Je dôležité mať Filipa”, ktorá sa dnes bežne hráva v divadlách a ani veľmi konzervatívne kruhy nespisujú petície proti, autora zatkla polícia a obvinila ho zo sexuálnych vzťahov s mužmi. Hru stiahli z repertoáru, Wilde strávil dva roky vo väzení a do piatich rokov v chudobe a zabudnutí zomrel. To sa udialo v rokoch 1895 až 1902. Niektorí po takýchto trestoch túžia aj dnes.

Pípacia a bodkovacia cenzúra

Slová, ktoré nazývame sprostými, sú medzi obyvateľmi mimoriadne populárne a používané. Súkromnej sféry akoby sa nedotýkala puritánsko-politická mravnostná panika a slová – vlastne prečo sa im hovorí sprosté a nie hnusné alebo aspoň neprístojné?  – na p… a k… a j…používajú ľudia, viď debaty pána Kočnera so sudkyňami, bežne, asi ako Česi slovo „vole”. Voli neprotestujú, hoci sú to božie hoviadka. Bodkovacia a pípacia prax je smiešna a nepotrebná, pretože každý z nás si doplní slovo podľa prvého písmena a kto ich ešte nevie, tak sa rýchlo doučí. Kultúrnou pozoruhodnosťou je, že my, Slovania, nadávame do zvierat, čo šokuje západniarov, ale oni zase majú veľmi obmedzený slovník. Fuckt to ten náš, kvetnatý, nenahradí.

Cenzúra „svinstva”

Je o tom, ako sa mravne vyspelí hrubokrkí a fašoidní vlastenci prvý raz v živote dostavili na balet v Banskej Bystrici a zhrozili sa nad tým, čo videli. Ich bigotné mysli pobúrili pohyby a príliš sporé oblečenie baleťákov a rozhodli sa konať. Ich šéf, ktorý držal ruku na pokladnici župy, odmietol takéto svinstvo financovať. Že vraj umenie, že vraj kultúra, pohoršovali sa. Nuž, musíme si zvyknúť, že niektorí nováčikovia v kultúre sú prekvapení, čo všetko je umenie. Veď doteraz videli len odzemok a nanajvýš nejakého rapera. Bojové pole v slobodnej spoločnosti je otvorené pre všetkých, ktorí by si chceli udrieť a na ňom sa budú aj v budúcnosti odohrávať ideologické a kultúrne bitky. A kultúra a umenie sa musia naučiť brániť.

Koordinovaný systém cenzúry

Nie, nevolá sa to politická cenzúra, ale koordinovaná propaganda nátlakových skupín obyvateľstva, vybavených finančnými prostriedkami a spoločenským vplyvom. Môže zastaviť vystavovanie, produkovanie, tvorenie čohokoľvek, ako sa jej len zapáči. Samozrejme, že v mene hodnôt, ako inak – a môžete si vymyslieť rozličné prídavné mená k nim. Hneď vám aj pošepneme, ktoré zaručene fungujú. Napríklad také „tradičné hodnoty národa” – síce nikto nevie, či sú to tie jánošíkovské, alebo gardistické, nebodaj, ale o obsah slov v snahe zastaviť rozvoj kultúry predsa nejde. Aj kresťanské hodnoty zavážia a na druhej strane európske sú tiež fajn. Platí pravidlo, že nešpecifikujete, len sa oháňate nimi ako budzogáňom. A kultúra spolu s tvorivými jednotlivcami sa prikrčí, schová v kúte a vy budete víťazom. Tento nový spôsob cenzúry funguje aj u nás veľmi efektívne.