Slovník IKP

Kultúrne glajchšaltovanie

Keď sa dajú dokopy fanatici, kariéristi, oportunisti a skrachovanci v neobvyklej konjuktúre priemernosti a nanešťastie zistia, ze najpohodlnejší život ich čaká v kultúre, je koniec akejkoľvek tvorivosti a ikonických titulov časopisov. Ak sa im podarí usadiť sa v budovách a zaplniť svojimi hlúposťami písacie stoly, ani heverom a tobôž Hevierom ich odtiaľ nedostanete. Nakoniec, ešte bude história o nich písať, že boli súčasťou zrady vzdelancov (prečítať Václava Černého). A oni si na náhrobný kameň na martinskom cintoríne dopredu dajú vyryť titul vzdelanec. Titul neoprávnený, ale tolerovaný, čo je jednou z národných tradícií našej otčiny.

 

Kultúrna hegemónia

Nechoďte na nás na Slovensku s duchovnou jednotou európskej kultúry. My sme jedineční. Naše ľudové spevy sú len naše, ako len vieme ujúkať. Naše kroje sú najkrajšie a odjakživa také boli, veď všetci sme potomkovia bírešov a bezzemkov. Vplyvy európskej kultúry alebo od susedov na našu kultúru? To možno v mestách, aj tých kráľovských, ale tie nám nepatria, tam žili tí iní.

Nikdy. Sme zvyknutí byť stále chudiatkami, obeťou tých úspešnejších silnejších. nestačia im naše krásne devy, vystrúhané valašky či zvuk fujary. Čo by ešte chceli?

 

Kultúra ako náhrada politiky

Svet zamrel a hysterky a hysterici z celého sveta zamĺkli v hojných slzách, keď sa dozvedeli, že konečne, ako to nazvať, dodýchal vo vlastných výkaloch premilovanný masový vrah Džugašvili, menovaný Stalin, v zoznamoch Koba. Kultúrny svet sa o pár rokov, keď sa už dalo, začal prebúdzať zo svojich stalinských ilúzií o raji, svete bez problémov, krajine anjelov, ktorí nikdy nepomyslia na svoj prospech, skrátka kultúrnych tvorcov, ktorí chceli škrtnúť ľudský svet. A ako by sa vymotali z tohto strašidelného sna? Kompenzáciu našli v kultúre. Stále bola cenzúra, stále sa vyžadoval socialistický realizmus, stále bol obmedzený výber tém, ale ich frustrácia sa ľahučko a tvorivo sublimovala do literatúry, filmu, obrazov. Až do roku 1968. A dnes sa ich výtvormi hrdíme ako vianočný moriaci. Kedy frustrácie budú zase vyhľadávať kultúru? Potrebujeme nutne!

 

Kultúrna úzkosť

Kultúrny rozmer existenciálneho znepokojenia, napríklad kam patríme? Čo má šancu, zvonku, aby sa začlenilo do našej kultúry a prijali by sme to za svoje, Hovorísa veľa o tom, že do slovenskej kultúry sa po 60 rokoch vracia kresťanská tradícia. Kedy odišla?Za to odjakživa. Máme schopnosť vytvárať autentickú kultúrnu komunitu? Obrana náeodnej identity. Lebo dôraz na človečenstvo, či chceme alebo nie, nás v každom momente definuje. Schopnosť modernizácie – vstrebávanie a obnovovanie . Otupovanie.

 

Kultúrna klíma

Máme za sebou horúce leto a dlhú krásnu jeseň a tak je nám úplne jedno, že okolo zúri kultúrna vojna a zo stromov na nás padá nielen lístie, ale aj nenávisť, rasizmus, a vodcovia na nás vyskakujú z televíznych správ. Nie, nie, darmo sa bránime pomysleniu na zodpovednosť, ktorá naozaj nie je súčasťou našej kultúry, budeme musieť vytiahnuť do boja. veď prebieha lúty kultúrny boj o našu dušu. A o divákov našej kultúry. Bohužiaľ, dnes je náš politický život ako ten najlepší európsky román, ktorý sme nikdy nenapísali. Je v ňom sex v tej najdrsnejšej podobe profesionálnych prostitútiek v úlohe cudzích agentiek, klamstvá nebývalého rozsahu, o ktorých sa nikdy u nás  nepísalo, veď chceme vyzerať pred svetom ako nevinné holúbky, a nakoniec vražda, dostatočne romantická a zároveň nezmyselná.

 

Kultúrne vytesnenie

V tom sme majstri. vytesnili sme  - počítajte – uhorské dejiny s celou kultúrou, ktorú sme spoluvytvárali. Židovskú kutúru a pre istotu sme poslali na smrť aj židovské deti, aby nám tu nezavadzali. Vypoťkali sme Nemcov z ich kultúrou a pre istotu sme  zabudli ajich reč, aby nás nepokúšala. Čo na tom, že aj poslednú knihu napísal Štúr radšej v nemčine. Vyhnali sme Čechov, ale naďalej dnes zapĺňame prázdne police knihkupectiev ich prekladmi a dojímame sa Plickovými filmami. Zostali s nami len Cigáni so svojou kultúrou. Naučili nás hrať čo najrýchlejšie na husliach, ale zrejme ich považujeme za dostatočne kultúrne podradných a tak sme ich nechali, nech si žijú za našimi mestami a dedinami. Aby sme si mohli prízvukovať, akí sme my lepší. A naša kultúra hodnotnejšia. Asi preto im znemožňujeme, aby boli vzdelanejší s heslom – každé cigánske dieťa mentálne zaostalé. Takto si zvyšujeme naše sebavedomie a kultúrnu nadradenosť.