Slovník IKP

Stereotyp

Slovo, ktoré nevzniklo v slovenskej doline, ale u tučných Grékov. “Stereos” ako niečo malátne, tvrdé a “typos” ako vzor a odtlačok. Walter Lippmann nás naučil, že myslíme v týchto malátnych vzoroch “ľudia, ktorých nepoznám, sú rovnakí”. Hlavným vinníkom negatívnej vlastnosti tohto slova je kultúra. To naša kultúra nás naučí najprv stereotypy a až potom nám umožní prípadnú korekciu súčasným zážitkom. V malátnej spoločnosti mnohí na korekciu rezignujú.

 

Infiltrácia

Že vraj treba často meniť filtre, píšu v každom návode. Aby sme sa chránili. Slovensko si dokonca ústavou chráni čistú priezračnú vodu. Nemožno sa preto čudovať, že čierne, žlté a hnedé limonády nie sú u nás vítané. Nech sú akokoľvek sladké. My si svoju romantizmom prefiltrovanú vodu vziať nedáme, radšej budeme žiť za múrmi, prípadne ostnatými drôtmi.

 

Konšpirácia

Keď nevieš, že svet je komplikovaný, potrebuješ si ho zjednodušiť stoj čo stoj. A ak je jednoduchosť módna, tak sa prispôsob, alebo vypadni. Ak všetci nosia po kolená spustené gate, ktorými si dobrovoľne skrátia aj tak krátke nohy a zväčšia zadok, tak sa nerozčuľuj, že sa prechádzaš naším Slovenskom a na každom rohu nohy len po kolená a metrové zadky. Ak sú všetci v zelených tričkách, tak si také kúp. Ak nie, vypadni. My neveríme faktom, veríme len sami sebe.

 

Tekutá pozornosť

Chudák poľský sociológ Zigmund Bauman, ktorý sa raz zamyslel a vyprodukoval slovo “fluid”. Z nedostatku iných výrazov je aj na Slovensku zrazu všetko fluid. Vzdelanie, kultúra, spoločnosť a nakoniec aj my sami sa začíname roztekať ako améby. IKP proti tomu zásadne protestuje. Zatiaľ ešte nemeníme ani tvar, ani názory. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

 

Dehumanizácia

Keď znehodnotíme hodnoty a zamilujeme sa do mýtov, stanú sa z nás Čapkove roboty, z ktorých vypadávajú len predvídateľné vetičky a klišé. Asi ako keď píšete žiadosť o grant z Fondu na podporu umenia. Musíte dopredu vedieť, ktoré slogany a slovíčka môžete a ktoré nemôžete použiť, aby komisia rozumela, o čo vám ide. Originalita vyjadrovania nevítaná, zodpovednosť v nedohľadne. Tomu my hovoríme dehumanizácia kultúry a nás.