TOP 13 v práci MK SR 2012-2015

Oslavy 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie

Márne sme sa nádejali, že sa sa konečne dozvieme, že Cyril a Metod neboli otrhaní bielovlasí starci nad hrobom s palicami v rukách, ale že to boli mladí a schopní diplomati z aristokratických vrstiev Byzantskej ríše, ktorí prišli z Konštantínopola s veľkým sprievodom, aby nás presvedčili, že patríme Východu a nie zhnitému Západu. Našťastie pre IKP sa im to nepodarilo. Takže Kultúrny kyslík vychádza v latinke a nie v azbuke a v našich kostoloch sú farári a nie popi. Pri tejto príležitosti sa niektorí Slováci dozvedeli, že vierozvestcovia k nám kresťanstvo nepriniesli, ale že na vine sú zase tí prehnilci zo Západu. Zabudnuteľné oslavy nakoniec skončili ako obvykle, okrem jednej veci – sochu sme nepostavili dvom starcom na Župnom námestí v Bratislave, ale nad ním, na Hrade sa čnie veľmi veselá socha Svätopluka (spor, či bol kráľom, alebo kniežaťom, ešte stále trvá, hoci bábka na koni je oblečená ako potulný Don Quijote), o ktorom sa traduje, že Metodovych žiakov nemilosrdne vyhnal, aby nás udržal pri západnom Ríme a pápežovi.

Stratégie digitalizácie kín v Slovenskej republike

MK SR sa vraj už dlho chystalo predložiť stratégiu (ako obvykle), ale chýbali mu štatistiky, pasportizácia, nehovoriac o “miestnom zisťovaní”. Ešte šťastie, že si to všimli ľudia mimo ministerstva z Film Europe a ponúkli projekt, ktorý konečne predpokladal opustenie teplých stoličiek pod zadkom v Bratislave a osobnú návštevu všetkých veľkých i malých, dokonca aj letných kín po celom Slovensku. Výsledkom je, že všetci sú spokojní.  Veľké kiná sú digitalizované, menšie kiná pristúpili na úspornejší koncept e-cinema a minister sa môže tváriť, že ušetril. A to všetko vďaka ľuďom z mimovládnej a súkromnej sféry, ktorú minister zvykne inak ignorovať, lebo nevyhrali voľby.

Zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska

Ak nerozumiete, o čo ide, tak základný zákon sa volá „zástrčkový“. Pretože všetci, čo majú zástrčku (aj v pivnici, v záhrade, pod strechou), platia. Ale čo by to boli za sociálne cítiaci politici, aby vynechali dôchodcov (ktorí, mimochodom, najviac sedia pred televízorom, ale sú voliči SMER-u). Menej platia aj firmy do 3 zamestnancov (štvrtého hneď poslali na živnosťák) a neplatia tatranské hotely, ktoré majú zástrčiek najviac. Odvtedy naše verejnoprávne médiá netušia, koľko financií budú mať na nasledujúci rok pre svoje programy, zamestnancov a technické vybavenie (ktoré pamätá časy, keď šéfka IKP ešte začínala hrať). Kreatívny minhipster vedel, ako na to: ukecal svojho šéfa, aby mu dal 20 miliónov, ktoré mu zrazu chýbali, šupol ich RTVS, vraj na rozvoj národnej tvorby nášho národa. I tak še da, hovoria ostrieľaní Východniari. Skrátka, keď spackáte zákon, Maďarič vám poradí, ako z toho von.

Stratégia rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roku 2018

IKP zostavil slovník fantasticky kreatívnych slov, ak chcete urobiť stratégiu na úrovni MK SR. Používajte slová ako: zostaviť, vytvoriť, štandardizovať, zintenzívniť, nastaviť, zabezpečiť, podporovať, zrealizovať. To všetko vytvára dojem, že naozaj o niečo pôjde. Ale keď sme sa dostali pri čítaní k plánom, ako nadobúdať zbierkové predmety, vedecky skúmať zbierky a využiť ich vedeckú hodnotu,  skúmať vedecké postupy a vedecké metódy, prinášať a rozvíjať nové poznatky a vedecké informácie ako súčasť vedomostného systému múzea a galérie v súlade s ich zameraním a špecializáciou a nakoniec “vytváranie optimálnych podmienok (personálnych, finančných, materiálnych a pod.), ale aj  koncepčné plánovanie vedecko-výskumnej činnosti so stanovením konkrétnych cieľov,” pochopili sme, že ide len o zábavno-rekreačný program. Lebo, čuduj sa svete, stratégia sem, stratégia tam, ani múzeá, ani galérie viac peňazí nedostali. Naopak, niektorým ešte zobrali. A tak sa naši muzejníci a galeristi budú naďalej usilovať z toho mála ešte niečo urobiť, napriek vedeckej stratégii MK SR.

Zákon o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Čakali sme Slnko v sieti, ale urobili sme Krok do tmy. Stretávame sa s výrokmi audiovizuálnych umelcov typu „takto sa nedalo tunelovať ani za Mečiara“, ale platená Správna rada fondu, riaditeľ fondu so svojim sekretariátom a platení členovia komisií sú so sebou náramne spokojní. Plnia plány na 150, možno až 170 percent. My v IKP sme na chybu v systéme práce Fondu poukazovali a vyrušili sme inak zo sebou nad mieru spokojných funkcionárov. Dokonca sme chceli otočiť ich život o 365 stupňov. Ale, bohužiaľ, zatiaľ sme len na 270 stupňoch, lebo požiadavka zhodnotenia efektívnosti a kvality práce funkcionárov fondu ešte stále núti ministra nechápavo krútiť hlavou. Hodnotiť? Načo? Prečo? S potešením konštatujeme, že predsa len ponúka výkupné 25 000 € tomu kamarátovi, ktorý napíše projekt na Prípravu štruktúry hodnotenia Audiovizuálneho fondu. Keď už nedáme pokoj…  Že je vedenie Fondu v konflikte záujmov?  Že sú pomaly už všetci z nich sú producenti, vrátane riaditeľa? Prosím vás, veď keď sa hlasuje o ich projekte, odídu za dvere, tak aký konflikt? Máte pravdu, naša láska k Fondu zatiaľ visí na vlásku.

Návrh na posun realizácie projektu rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie a na zvýšenie obstarávacej ceny a dofinancovanie verejných prác Investičnej akcie – „Rekonštrukcia, modernizácia a dostavba areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave“

Mali sme národnú galériu? Už nemáme. A ani tak skoro mať nebudeme. Pán minister rozhodol, že počká ešte pár rokov, kým sa cena rekonštrukcie Vodných kasární nevyšplhá na nejakú zaujímavejšiu sumu než pôvodných 13 miliónov eur. Napríklad 40. Prípadne 60, ideálne 100 miliónov eur. S tým sa už totiž dá pracovať. Hoci, nalejme si čistého, u nás aj garáže pod zemou stoja viac ako národné výstavné priestory toť rovno na Dunaji, pri móle, pri ktorom kotvia lode s Viedenčanmi. Ešteže máme zdigitalizované národné galerijné dedičstvo, ktoré si môžete pozrieť na webumenia.sk (čuduj sa svete, funguje – a ani to nestálo 23 miliónov eur.). Takže do galérie chodiť nemusíme, máme to v obývačke – a ešte aj zadarmo! A oplatí sa nakoniec tie kasárne opraviť? Kvôli Viedenčanom? Nejakým prišelcom? Tí nech si chodia do svojej Albertiny, ktorú si aj tak odniesli z nášho hradu.

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov   

Zase nás raz MK SR poučilo, čo je to kultúrna pamiatka, pamiatkové územie, archeologický nález a nálezisko, pamiatková rada, pamiatková inšpekcia, archeologická rada, pamiatkový fond – skrátka, ďalší slovník najdôležitejších výrazov kultúrnych Slovákov. Nás v IKP, priznávame, nezaujal paragraf 22 pod názvom Ústredný zoznam. Nezdalo sa nám to mimoriadne dôležité. Vtedy sme ešte nevedeli, že paragraf 25 pod názvom Kultúrne pamiatky vo vzťahu k zahraničiu, bude priam teroristickým útokom na ministerskú stoličku. V bode 4 sa totiž píše, že Ministerstvo kultúry môže vydať povolenie na dočasný vývoz kultúrnej pamiatky, ak s tým súhlasí expertná komisia. Vtedy ešte Berniniho busta ležala zaprášená v ateliéri nemenovaného umelca. Ale potom menovaná expertná komisia zobrala zmeták a bustu za 30 miliónov amerických dolárov vymietla zo Slovenska, len sa tak zaprášilo. Netušili sme, že tento nudný slovníkovitý zákon má takú silu. Tá mramorová busta preletela Atlantik a skončila až v Kalifornii. Ale koniec koncov, čo by sme si my tu počali so svetovým unikátom, ešte by sme zaujali širokú zahraničnú verejnosť. Možno aj z Blízkeho Východu – a tých my tu nechceme!

Zákon o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z

Z nedostatku invencie, času a financií úradníci Ministerstva kultúry SR jednoducho skopírovali zákon o Audiovizuálnom fonde, akurát slovo audiovizuálny fond nahradili slovom “umenie”. My v IKP sme dávno upozorňovali, že aj “fond” mali nahradiť jednoduchým slovom “pokladňa”. Lepšie by to vystihovalo podstatu tohto zákona. Veľmi radi by sme už napísali, aký bude mať význam Pokladňa pre umenie (POPRU) funguje, kto všetko bude sedieť v komisiách a čítať naše úžasné projekty, ale zatiaľ vieme len to, že sa chystá ZOZNAM. Umelci sa budú musieť zapísať do zoznamu profesionálnych slobodných umelcov (ZPRSU). Inak budú odstavení od benefitov. Žiadne pridájanie ZPRSU sa konať nebude. Buď sa k PRSU pritúlite, alebo nie ste umelci. Už sme sa nazdali, že pôjde o umenie – a hľa, Z PRSU sa vykľulo kádrovanie. Umelci, do radu – a pekne sa usmievať riaditeľa!

Stratégia rozvoja kultúry v Slovenskej republike na roky 2014 – 2020

Už dávno sme si v IKP zvykli, že takéto materiály MK SR môžeme kriticky a veľmi výstižne zhodnotiť troma vetami: Bla. Bla. Bla. Nič originálne, nič prekvapujúce, nič moderné, nič európske. A tak by nás ani nemalo prekvapovať, že o ďalší výskum na poli bla-bla-bla sa má starať aj doteraz mimoriadne invenčné a kreatívne Národné osvetové centrum. NOC je zrejme v noci v snoch ministra kultúry superúrad, oplývajúci dobre platenými kreatívcami a nádejnými mladými ľuďmi, ovládajúcimi všetky svetové jazyky. Nečudo, že ich všetkých uznávajú v zahraničí ako hviezdy medzinárodných konferencií o kultúre. Preto si aj my v IKP musíme uvedomiť, že keď sme sa tam minule zastavili na štvrtom poschodí v piatok o 14:00, už tam nebolo ani nohy. Veď sú všetci v Lúvri! Alebo v Auparku?

Návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov

Megazákon! 130 paragrafov – a len traja Slováci, ktorí im rozumejú. Ale neboli by sme našinci, keby sme najprv neurobili zákon a až potom začali rozmýšľať, ako ho vykladať, čo vlastne znamená a dodatočne si uvedomili, že nemáme a ani nebudeme mať peniaze na špecializované a kompetentné súdne tribunály. Preto sa oprávnene domnievame, že to skončí ako vždy. Kto si vybaví, ten mať bude, kto nie, nebude mať nič. Akurát tá digitalizácia sa do toho zamiešala. Spisovateľ Fero (prípadne aj spisovateľka Anča) majú tri možnosti: a) nepozreli sa do mejlu a nedali súhlas na zdigitalizovanie knihy. Ak komisia rozhodne, bude zdigitalizovaná a oni si môžu pískať, b) pozreli sa do mejlu a nedali súhlas, budú si pískať a ani zdigitalizovaní nebudú a c) pozreli sa do mejlu, dali súhlas a LITA napokon popiskujúc si monopolne rozhodne, kto dostane peniaze. Aj keď Fero ani Anča nemusia tušiť, čo to LITA je. A keď sa vám to celé nepáči, sťažujte sa na lampárni.

Vyhlásenie Roka Ľudovíta Štúra 2015. Návrh na organizačné a finančné zabezpečenie osláv 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra

Konečne sa začala debata, či ten Ľudevít bol a-, homo-, metro- alebo etnosexuál. Ale projekt sa vydaril, pretože aj nemecká automobilka si ho všimla! Premenovala jedno svoje auto na Ľudovô. Cudzinci tak konečne prispeli k šíreniu kultúrneho povedomia. Zviditeľnili sme sa. Na Slovensku. Zaujímavé je, že to najaktuálnejšie a invenčné napísal o našom bardovi maďarský historik Demel. Kto Štúra živil a financoval (mimochodom, Balkánci, dúfajme, že aspoň kresťania), prečo bol celý život dobrovoľne nezamestnaný, hoci mu také fleky núkali. Že bol mizerný básnik a zlý spisovateľ, ale skvelý politik. A tak z tohto výročia predsa len niečo zostane v našich hlavách. Keď už sme toho Hurbana tak spackali.

Stratégia rozvoja kreatívneho priemyslu 2014 – 2020 v Slovenskej republike a Akčný plán na roky 2015 – 2017

Ako sme už v IKP napísali, na tejto stratégii nás najviac zaujalo, že proti všetkým tradičným zvyklostiam nám nikto strategický nedokázal odpovedať na otázku, kde zoberieme peniaze, keď sa nám financie z európskych fondov na kreativitu minú. Kto potom udrží všetky kreatívne inkubátory, z ktorých niektoré vzniknú len preto, že na ne budú europeniaze. Vraj sa máme učiť, učiť sa, učiť sa. To už odporúčal Lenin, teraz stratégia. Zrejme, aby sme pochopili, že najdôležitejšie je udržiavať byrokratický kolos vypĺňania, podávania a vyhodnocovania formulárov namiesto učenia sa, ako tvorivo myslieť. Ak vás zaujíma, ako budú tieto európske peniaze prerozdeľované, môžeme vám  ponúknuť niekoľko zaužívaných národných tradícií: 1) môžeme vytvoriť nový fond (pokladňu), 2) tradične sa nám osvedčuje systém „máme Ľuba na ministerstve“, 3) zriadime 40 výberových komisií. Platených.

Koncepcia starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru do roku 2020

Ani v 21. storočí Ministerstvo kultúry nezabudlo na náš ľud, ktorý bol tvorivý najmä v 18. storočí. Od tejto doby neustále analyzujeme súčasný stav folklóru a snažíme sa udržiavať pamätné izby, aby v obciach nezabudli, že majú po večeroch tkať a nie pozerať Búrlivé kone. Mimochodom, odporúčanie IKP znie: venujte sa radšej športu, ako ľudovej kultúre, budete to mať ľahšie. Pozrite si Zákon o športe.