Úvaha o hranici

Hranica sa zamyslela: české légie za mňa bojovali. Francúzi a Taliani umierali. A teraz nemám existovať? Veď musím zvládať ten nápor cudzích hôrd, ktoré chcú cezo mňa prepašovať iné kultúrne Vplyvy. Nehnevajte sa, ale ja som si na plot zvykla. Jedine s plotom mám pocit istoty, ochrany a bezpečia. Žiaden kultúrny Vplyv sa nedostane dnu, a ani von. Ja totiž nie som žiadne korzo! Som za plot. Prípadne znovu aj elektrický. Veď sa cez moju škáru pozrite! Tú krásnu kultúrne izolovanú krajinu by ste chceli ohroziť? Tých šľachetných pohanov, ktorí sa tam miesia? Tie ich hodnoty a bazény? Chcete, aby nám tie cudzie kultúrne Vplyvy priniesli voľajaké parazity?! Ja, hranica, som za plot! A na každom metri vojak s policajtom (pokiaľ možno z európskych peňazí). Ako som už dávno povedala – MY SI SAMI! Nepotrebujeme našich zbruselených Slovákov počúvať, ani pápeža. Ba kieho šľaka! My máme Váh, Lomničák, Vihorlat, to sú naše méty. Pozdravujeme vás, hory, lesy, z tej našej svojstojnej duše…