Vianoce na rínku v Krakove

Hlavné krakovské námestie – výnimočný urbanistický výtvor našich predkov, ktorý je rozhodujúci pre vnímanie miesta dávneho hlavného mesta Poľska v histórii celej európskej civilizácie. To najväčšie námestie stredovekej Európy je na jednej strane dodnes neuveriteľnou historickou scénografiou a priam knihou dejepisu a na druhej strane po celý čas zostáva pulzujúcim živým srdcom metropoly. Melódia „hejnala“ ( trubača zvučky z Mariánskeho kostola), ktorá sa každú hodinu rozlieha nad „rínkom“ je staršia ako história námestia. Je zaujímavé podotknúť, že na rozdiel od väčšiny iných európskych metropol si Krakov už nikdy nevytvoril nové moderné centrum. Pokusy boli, najmä po roku 1960, ale nepodarili sa. A tak si „rínok“ ubránil svoju pozíciu a zostáva pupkom miliónovej aglomerácie.

Začiatkom decembra sa námestie zmení na obrovský vianočný trh, ktorý trvá až do 26. decembra. Už niekoľko desaťročí ho organizuje „Krakovská kupecká kongregácia“, ktorá nadväzuje na tradíciu dávnych trhov na rínku. Symbolom trhu je anjel a hlavnou ozdobou je vyše 600 voňavých, v lese vypílených jedličiek okolo celého trhu so svojimi svietiacimi girlandami. Pod nimi stoja stánky s vianočnými ozdobami, vyrezávanými drevenými hviezdami a anjelmi, výšivkami a ručne vyrobenými hračkami. Ľudia však hlavne vyhľadávajú stánky, kde predávajú domáce chleby, naše poľské „pierogy“ a sladkosti zo sušeného ovocia a iné pochutiny. Okrem obchodníkov z Poľska každým rokom pribúdajú aj tí zo zahraničia a medzi nimi aj už aj veľa stánkov zo Slovenska.

Od roku 1937, na prvý štvrtok decembra, dodržiavame dôležitú tradíciu oceňovania betlehemov , čo je veľká atrakcia pre domácich i návštevníkov a. Pri pomníku Adama Mickiewicza sú vystavené betlehemy, vyrobené práve pre túto príležitosť, nie staré. Poľská tradícia domáceho aranžovania betlehemov každý rok trvá nepretržito už od 19. storočia. Začali s tým remeselníci z okrajových štvrtí Krakova a donášali ich aj na predaj do centra mesta. Dnes sú ich tvorcami najmä umelci a je ich každý rok asi päťdesiat. Zvláštnosťou týchto prenosných betlehemov je využívanie detailných architektonických prvkov Krakova ako pozadie pre biblický príbeh, ktoré sú vyrobené z farebného svietiaceho staniolu. Aj preto sú tieto jasličky unikátne a mimoriadne farebné na rozdiel od iných, striedmo drevených betlehemov na Slovensku. Možno aj pre túto výnimočnosť zostalo toto krakovské umenie 29.novembra 2018 počas 13. zasadania Medzinárodného výboru pre nemateriálne kultúrne dedičstvo UNESCO na ostrove Maurícius zapísané na Listinu nehmotného kultúrneho dedičstva.

V decembri je krakovský „rínok“ plný turistov, a to nielen z Poľska, ale dnes najmä zo zahraničia. Už v roku 2016 televízna stanica CNN ocenila krakovský „kiermasz“ ako najkrajší spomedzi desiatich najlepšie hodnotených vianočných trhov na svete. Aj britský denník „The Guardian“ ocenil trh ako jedno z najzaujímavejších európskych miest, ktoré sa oplatí navštíviť počas zimných dovoleniek a sviatkov.

Hlavné námestie Krakova sa dnes už architektonicky nemení a zostáva dokončeným projektom. Nanajvýš sa rekonštruujú niektoré budovy, ale naši pamiatkári nedovolia zmeniť ani jeden detail. Ale zároveň je aj poľským oknom, ktoré je otvorené na dnešný moderný svet. Ako verejný priestor sa neuveriteľne rýchlo mení jeho význam pre mesto, pre obyvateľov, pre turistov. Je vystavený pretlaku zmien a jeho funkcia prechádza zmenami v dôsledku urbanizácii okolia Krakova, globalizácii a záľahou turistov, ktorí sa zhromažďujú hlavne tu. Politická a ekonomická transformácia v posledných tridsiatich rokoch sa tiež významne podpísala na zmenách účelu námestia. Domáci sa vysťahovali z domov na námestí, aby utiekli neustálemu hluku veľkej „kaviarne a jedálne, na ktorú sa námestie mení najmä v lete. Uvoľnili byty pre hotely a hostely a s nimi odišli aj malé obchodíky, ktoré im slúžili na nákupy počas celého týždňa. Zmizli aj povestné krakovské kníhkupectvá a nahradili ich obchody pre turistov, naplnené obvyklým tovarom, ktorý nájdete po celom svete.

Vianočný trh svojou jedinečnosťou tak zostáva napriek zmenám „náš“. Aspoň dvakrát do mesiaca ho navštívia aj domáci, stretávajú sa tam s rodinou a deti obdivujú svietiace ozdoby. Zimne vyzdobené kočiare s koňmi vozia turistov okolo trhu. A starobylé námestie tak slúži moderným časom bez reptania.

Jacek Purchla