Že vraj gýč nie je to, čoho by sme sa mali báť

Výsledok rozhovoru s expertkou poľskou profesorkou Mariou Poprzeckou z Warszawy, ktorá sa ma snažila presvedčiť, že gýč je…

 

Demokratizácia umenia, kultúra pre petit bourgeois, prá masová kultúra za menej peňazí.

Populárna a predstierajúca vysoké umenie – ale určite to nie je ľudové umenie

Poznáme gýč patriotický, náboženský, ktoré vyvolávajú jednoduché emócie.

Gýč stratifikoval spoločnosť. V súčasnom umení panuje vojna . nadprodukcia, selekcia, rozhodujú tí, čo za ňu platia

Pre koho aké umenie?

Slovo gýč nie je v umení a trvalosť umenia je ako hlavné kritérium

Až Duchamp vyslovil, že umenie nemusí byť trvalé. môže byť antimuzeálne, môže byť len ideou, ale nakoniec predsa len zvíťazili inštitúcie, hoci celé umenie 6é.rokov bolo namierené proti nim.

V 60.rokoch vstúpili do umenia ženy (Eva Hesse) a prispeli k veľkým zmenám v umení i v jeho chápaní. ony začali robiť netrvalé veci, Sapošniková a jej dematerializácia, veď aj my robíme veľa toho, čo nemá trvanie a je to len okamih, všetne rodenia detí. A umelecké inštitúcie chcú zadržať čas, chcú ho minimálne zabrzdiť.

A ako je to s chuťou zanechať stopu?  Význam inštalácií, re-kompozície, re-inštalácie – umenie kurátorov a výstavy ako produkty umenia

Do toho teraz ako bomba padli autorské práva

A čo ostatní? – nepohŕdajme gýčom, každému patrí to, čo sa mu páči. Uzurpovai sme si právo hodnotiť, hovoriť čo áno a čo nie.

Ars and crafts, proti ktorému protestujú estéti. Kultúrny piedestál.

Staré umenei vyžaduje veľké kompetencie a na trhoch je pre ne.kompetentných gýč. masová produkcia gýču je ale klamstvo, znásilňovanie pravdy.