Nástup novej kultúrnej politiky ako jeden sen, alebo nebuďme neprebudení!

Inštitút pre kultúrnu politiku uverejnil pred parlamentnými voľbami vo februári 2020 úvahu o prípadnom nástupe novej kultúrnej politiky, ktorej nositeľkami bude nová politická generácia. Nuž je na čase, v období po konštituovaní novej vlády SR, kriticky ohodnotiť naše snívanie.

V programoch politických subjektov ( používame radšej toto slovo, pretože niektoré subjekty majú ďaleko k tomu, aby boli politickými stranami) sme postrehli znalosť terénu kultúrnej politiky a dokonca aj schopnosť kritickej analýzy doterajšieho stavu. Upozornili sme na absenciu verejnej diskusie o tom, čo všetko považujeme za kultúru a za čo všetko je kvalita kultúry zodpovedná. Či je to len umenie, platy cirkevných predstaviteľov a hvezdáreň, alebo aj rezortizmus voči umeleckým školám a voči ZUŠkám zvlášť, celý sektor vzdelávania, náš životný štýl, osveta, úroveň chápania histórie nášho územia, teda to, čo sme na vlastnú škodu z kultúry vyhodili.

  1. 1.     Snívali sme o otvorenej a kritickej diskusii o mieste kultúry v našej spoločnosti a v našom štáte? Zabudnime. Nie preto, že teraz sedíme doma a snažíme sa aj individuálne odohnať nákazu spred našich dvier, ale preto, že kultúra nielen bola na poslednom mieste v programoch  počas kampane politických hráčov, ale dnes nie je ani posledná. Zmizla.

Uvažovali sme o tom, že druhou podstatnou úlohou bude rozpútať verejnú debatu kultúrnej obce o mieste Ministerstva kultúry v kultúrnom prostredí Slovenska a v našich životoch. Uviedli sme, že MK SR nemôže zostať len pokladnicou štátnych finančných zdrojov pre umelcov a ich projekty…inak sa budeme cyklicky vracať k idei „ľudovosti“ ( pamätníci, spomeňte si na kultúrneho netvora komunistickej kultúrnej politiky Zdeňka Nejedlého) ako k akejsi náhradnej nacionálnej ideológii, tomuto sebaklamu, kde sa „ľudovosť“ stáva „púhou“ rekvizitou.

  1. 2.     Nedostatok osobných kontaktov a zhromažďovania sa na výstavách, konferenciách by nám nemal zabrániť otvoriť diskusiu a vyzvať inteligenciu, aby sa vyjadrila k úlohe Ministerstva kultúry. Snáď všadeprítomný strach z „nelásky“ nového vedenia ministerstva a odmietnutia grantov nám nezabráni vyjadrovať sa kriticky a otvorene. Za skúšku to stojí.

Kultúrna politika Slovenskej republiky potrebuje kultúrno-politický časopis na mieru moderných časov 21. storočia, apelovali sme. Stále financujeme zo štátneho rozpočtu Slovenské národné noviny, ktoré sa vrátili do čias Slovenského štátu a ľudákov, Literárny dvojtýždenník, ktorý zaspal v roku 1969 a ešte sa neprebudil, Slovenské pohľady, ktoré stratili akýkoľvek význam, a tak sme pokračovali vo vyratúvaní stratených šancí v našej kritickej výzve.  Sme presvedčení, dôvodili sme, že potrebujeme priestor na diskusiu typu bývalého Kultúrneho života. Bolo cieľom počas 30 rokov bez cenzúry neumožniť debatu o našej kultúrnej identite? Debatu o „slovenskej otázke“, ktorú otvárali jednotlivo Matuška, Lipták, Chmel, Kováč, Kamenec a iní?

  1. 3.     Dnes SME zo zisku z iných novín financuje malý Kultúrny život. Oceňujeme, ale to nestačí. Potrebujeme novú generáciu kriticky mysliacich kulturológov, literárnych znalcov, ľudí, ktorí čítajú podobné noviny z celého sveta, aby nás voviedli do 21.storočia nielen pár vetami na FB, ale dlhými analytickými článkami zmenili národnú naráciu, ten neustály pocit malosti a obete, ktorý nás kvári. Načo by sme prednostne mali použiť časť eurofondov, ak nie na toto?

Tieto naše snívania sa netýkali pre kultúrnu obec podstatnej chlebovej témy, navýšenia rozpočtu MK SR a jeho fondov, legislatívne dotiahnutých možností sponzoringu a crowfundingu. V tomto bode máme veľmi zlú správu

  1. 4.     Zabudnime na rozpočty, navyšovanie zdrojov vo fondoch, ich profesionalizáciu, vysporiadanie sa s 2% daňou, ktorú umelci platia ako pamiatku na komunistické časy… financie nebudú ani v tej výške, v akej boli doteraz. Zvyknime si. Nebude nová moderná Národná knižnica v Bratislave, nebude kultúrny Aupark, nebude modernizácia knižníc, nebude nič z našich snov. V tom bude nákaza vírusom nielen dobrou výhovorkou, ale aj skutočnosťou. A ak snívate o tom, že záchrana kultúrnych podujatí a umelcov, ktorí stratili príjem, bude prioritou vlády, zobuďte sa. Nové vedenie MK SR nebude také silné, aby presadilo čokoľvek. A už vôbec nie odstrašujúcu úroveň platov v kultúrnych zariadeniach. Sme pesimisti? V tomto áno.

Upozorňovali sme aj na nedostatok strategického myslenia v oblasti podpory živej kultúry. Všetci chcú zachraňovať radšej ruiny a zámky, zrejme to podstatné, čo zanecháme pre budúce generácie. Nie to, čo my teraz vytvoríme, ale to, čo vytvorili ľudia, žijúci na našom území a ktorých históriu zhusta nepovažujeme za „svoju“. Stále sa opájame plebejskosťou nášho pôvodu a negujeme všetkých lepšie situovaných šľachticov a mešťanov, Ežom Vlkolinským počnúc. Bystričania a ostatní potomkovia kráľovských miest, zabudnite na bohaté mestá so svojou kultúrou a školami a hor za do horehronských krojov.

  1. 5.     Valaškám s blýskajúcim sa ostrím a sprostonárodným hulákaniam, vydávaným za „ľudovosť“ rozumie každý a každá z nás. Ale porozumieť Konvergenciám, Pohode, divadelným predstaveniam v Nitre, inštaláciám v moderných výstavných priestoroch vyžaduje učenie sa a vstrebaním množstva informácií. Neučíme v školách o tom, nemáme v RTVS edukatívne programy s týmito témami a nariekanie by mohlo pokračovať. Ale nik nám nemôže zabrániť, aby sme si podobné programy nestvorili online. Mnohí to už začali, ale riečka je ešte malá.

(Dovoľujeme si upozorniť na našu čerstvú publikáciu Rukoväť slovenskej kultúrnej politiky: Mestská kultúra, pretože dnes presadzovaný tradicionalizmus vnímame ako hrozbu pre budúce fungovanie kultúrnych inštitúcií, ako aj projektov súčasného umenia. Čo vy na to? Pridáme sa? Nákaza nám praje.

Päť bodov by aj stačilo. A tak na koniec nášho vytriezvenia ešte upozornenie: OĽANO, dnes vedúca sila v MK SR  by rado podľa svojho programu spravilo „poriadok v médiách“. Domnievame sa právom, že pani ministerka tento program nielen čítala, ale aj napísala. V IKP máme z tohto vyjadrenia mimoriadne zimomriavky a nepríjemnú konotáciu s minulými poriadkami. Očakávame čo najskôr dohodu na úrovni koalície o spôsobe financovania RTVS a TASR a novelu tlačového zákona o ochrane novinárov. To musí byť priorita a kultúrna obec a všetci intelektuálne zdatní občania musia na tom trvať – nákaza sem, nákaza tam! Tento bod už mal byť v 40. opatreniach novej vlády. Nie je!